Akcie Ortacu klesli na historické minimum

Ťažiarska spoločnosť Ortac Resources sľubuje Kremnici rozvoj a masívne investície. Jej akcie však už tri roky permanentne klesajú. Obchodníkov s akciami sme sa opýtali, či by svojim klientom odporučili kúpu akcií Ortac Resources. Ani jeden odborník by túto investíciu neodporúčal.

Ortac Resources Limited je verejná obchodovaná spoločnosť kótovaná na Trhu alternatívnych investícií (AIM) Londýnskej akciovej burzy. Podľa informácií na webstránke spoločnosti sa takéto spoločnosti údajne musia riadiť tými najprísnejšími právnymi predpismi a všetky informácie musia byť hodnoverné a pravdivé. Rozdiel medzi Londýnskou burzou a Trhom alternatívnych investícií Londýnskej burzy je však práve v nižšej prísnosti podmienok, ktoré musia spoločnosti spĺňať. AIM je flexibilný trh s jednoduchým prijímacom procesom a menšou mierou regulácie, nekladie napríklad žiadne požiadavky na kapitalizáciu, alebo počet vydaných akcií. Zároveň spoločnosti nemusia zverejňovať všetky dôležité ukazovatele finančného zdravia.

Patrik Oberta zo spoločnosti RM-S Market na otázku, či by akcie spoločnosti svojim klientom odporučil odpovedal, že „o uvedenej spoločnosti Vám nemôžem poskytnúť odporúčanie, pretože je o nej málo dostupných informácií.“ Podrobnejšie informácie o spoločnosti chýbajú aj Petrovi Farkašovi, vedúcemu klientskeho servisu a obchodnej divízie spoločnosti Fio banky: „Pri pohľade na stránku Reuters je vidno, že výkaz spoločnosti je „deravý“, čo môže byť ale spôsobené aj tým, že spoločnosť je veľmi mladá a takisto na spoločnosť nie sú vydané žiadne analytické odporúčania.“

Vladimír Gešperík, predseda predstavenstva CAPITAL MARKETS však otvorene hovorí o vysoko rizikovej investícii. „Akcie spoločnosti dlhodobo klesajú, čo znamená že firme sa nedarí napĺňať plány. Spoločnosť zatiaľ nemá žiadne tržby a generuje iba stratu. Všetko závisí od toho, ako úspešná nakoniec bude, zatiaľ to nie je úplne jasné, aj keď dlhodobo klesajúca cena čo-to naznačuje.“ Podľa makléra obchodovania s cennými papiermi spoločnosti Patria Direct Pavla Mokoša  „celý úspech spoločnosti a aj jej akcií závisí od toho, či slovenské úrady nakoniec povolia plánovanú ťažbu v okolí Kremnice. Vzhľadom na nepriehľadnosť a vysokú neistotu, ktorá okolo tohto ťažobného projektu panuje, akcie Ortac svojim klientom neodporúčam napriek tomu, že sa tento titul obchoduje na svojich najnižších úrovniach od roku 2008.“

Boris Tomčiak zo spoločnosti Colosseum hovorí, že „sa jedná o veľmi malú spoločnosť. Cena jej akcií na burze v Londýne je momentálne najnižšia od septembra 2009. Firma odhaduje, že ročne by dokázala vyťažiť 86 tisíc uncí zlata, problémom je nutnosť rozsiahlych investícií. V súčasnosti má firma hotovosť 6,4 milióna EUR, čo je suma, ktorú môže pomerne rýchlo minúť. Tento a budúci rok budú pre firmu dôležité. Ak sa jej podarí rozbehnúť ťažbu a ak sa potvrdia odhady veľkosti ložiska, tak by cena akcií vyletela prudko nahor. Na druhej strane riziko bankrotu je obrovské. Rozhodne by sme túto akciu neodporučili konzervatívnym investorom. Agresívni investori môžu alokovať do nej malú časť portfólia, ale musia si byť vedomí rizika, že môžu prísť o celú investíciu. Za podstupované riziko však môžu byť odmenení zhodnotením o desiatky percent.“

Tomáš Plavec zo spoločnosti TRIM Broker hovorí, že „pri pohľade na výkazy spoločnosti je jasné, že spoločnosť je stratová minimálne posledných päť rokov a nevypláca nijakú dividendu. O investícii teda nemôže byt ani reči. Investícia je totiž vloženie peňazí do spoločnosti, ktorá zarába a podiel zo zisku vypláca akcionárom. Špekulatívni obchodníci by mohli využiť možnosť nakúpiť akcie doslova za pár centov v očakávaní, že plány spoločnosti sa naplnia a tato bude v budúcnosti zisková. To sa môže a nemusí naplniť, preto ide o špekuláciu. Cena akcie pritom klesá na historické minimá. Preto by som si počkal na pokrok v rokovaniach a ako investíciu ju predbežne neodporúčal.“

Podľa riaditeľa Ortac Resources pre Slovensko Viktora Pomichala je tvrdenie o stratách spoločnosti do roku 2010 zavádzajúce, keďže Ortac Resources Limited vznikol až v septembri 2010. „Ortac Resources Plc bola kúpená spoločnosťou Templar Minerals Limited v septembri 2010. Takže straty pred týmto dátumom sa týkajú inej spoločnosti, ktorá robila geologický prieskum železnej rudy v Brazílii, a ešte predtým zlata v Gruzínsku. Po zavŕšení predaja Ortac Resources Plc, jeho predstavenstvo prevzalo kontrolu nad spoločnosťou Templar Minerals Limited a premenovalo ju na Ortac Resources Limited,“ vysvetľuje Pomichal. „S akciami Ortacu sa začalo obchodovať v septembri 2010 s počiatočnou cenou 0,77 pence, ktorá vystúpila až do výšky 2, 975 pence a momentálne je cena akcie 0,40 pence.“ Podľa Viktora Pomichala vývoj akcií spoločnosti Ortac kopíruje trend v ťažobnom priemysle. „Akcie našej spoločnosti sa pohybujú na úrovni jej podobných spoločností, a ich cena momentálna odráža situáciu  v odvetví prírodných zdrojov: náklady na výrobu stúpajú a prílev financií do prieskumu a rozvoja klesá,“ konštatoval Pomichal.

 

Akcie Ortac Resources klesajú. Zdroj: www.ortacresources.com

Na fotografii Viktor Pomichal, riaditeľ Ortac Resorces pre Slovensko.
Text a ilustračné foto Silver Jurtinus

Print Friendly

15 Responses to Akcie Ortacu klesli na historické minimum

  1. akcie klesaju kde komu a nerobi z toho halo, ja som tam neinvestoval, tak ma to ani netrapi. ale uz sa tesim, firma krachne, odide, nad kremnicou vyjde slnko, vsetko sa opravi, potmavsi odidu tiez, vsetci sa budeme bozkavat a zakopavat o turistov, plne namestia ludi, domceky ako z rozpravky, skalka ako maly aspen v colorade, proste raj na zemi. auta budu z plastu, lyzicky drevene, stroje z dreva, a kurit si budeme slnkom. a nausnice budu zo skla, pardon ani to ( tiez sa tazi povrchovo – myslim ily), a vlastne zalezieme do jaskyn. ci zle to vidim. ak len toto brani k vyspelosti kremnice, aby vyzerala ako mesto, tak vas vyzyvam mila firma, zbalte sa a vypadnite. sen. mily aktivisti, vzdy tazba prebieha tam kde su zdroje, nie tam kde nie je nic. napr. londyn. keby nebolo revolucie, pardon to nebola revolucia, ale neviem to pomenovat, tak mily komunisti nam tu tazia veselo dalej, a ak niekto povie ze hlbinne, tak je na velkom omyle, drzali by ste hubu a este by ste aj vysedavali na schodzach, a hrdo by ste plakali za vselijakymi blaznami ako teraz vo venezuele. tak ako? kremnici vsetko dlho trvalo, aj stiavnica uz bola sto rokov skor – mestske prava, kym kremnicania pochopili ze to ma aj take mesto vyhody. pekne napisane pani primatorka, dedicstvo treba zanechat detom, akurat si myslim ze tie dnesne deti to zlato vytazia skor, ako my polozime stare kosti do zeme. fuu pardon

    • Názor anonyma ani nie je názor. Prečo sa tak bojíte podpísať svojím menom? Mne to pripomína niekoho kto sa skrýval za troj cifernú číslovku a jeho príspevky boli len urážky a zlosť.

      • Ivanko, po prve to nebol nazor, to bolo ironicke konstatovanie, ak si to nepochopil. druha vec, vzdy sa podpisujem Ivan, vsade aj u teba na byvalej stranke. ti co vedia kto som, staci, viac netreba, a kto chce vediet tak si domysli. nie som az taky neznamy, zeby ma ludia nepoznali podla mojich nazorov. a ze som sice napisal aj cele meno, pri registracii, ale stale sa prihlasujem ako ivan, tak to hadam kvoli tebe menit nebudem. tiez vies kto som, tak co sa pytas.

        • No ak niekto niečo nechápe, tak si to ty. Neskrývaj sa za to, že ťa všetci poznajú. Tieto stránky čítajú aj ľudia ktorí ťa možno v živote nevideli, nie že by ťa ešte poznali. A pre úplnosť, predtým si sa skrýval za značku IVO nie Ivan. Spomeň si.

          • Ivanko, a vlastne ti o co ide? nerozumiem tomu. to mi pripada, ze ak nemas co napisat, tak si nieco vymyslis. ivo alebo ivan je uplne jedno. nie som cislovka, s kym diskutujem je jedno, pre mna je podstatne, ze registratori vedia, a adresat je jasny. tak ak niekto nechape si to ty. kto co cita mna nezaujima, hlavne aby to citali ti, co to maju citat

    • pan Ivan,
      a preco potom tolko ironie ked ste neinvestovali? Neinvestovali do firmy, ktora ma zachranit Kremnicanov pred zalezenim do jaskyn?))

      • Mily Andrej.
        ako viete ze som neinvestoval? co ak ano, a snazim sa chranit svoju investiciu? nie srandujem. mam rad len objektivitu, a emocie bokom. priznam sa, aj ja som len clovek, a niekedy sa necham uniest. kremnica je male mesto, kde niekedy zvitazi pomsta nad zdravim rozumom. to len na okraj, ked sa vrati clovek do minulosti, a niekto ti robil problemy len za to ze si vyjadril svoj nazor. komousi vedia co narobili a niektori tu hrubu ciaru neurobili. len poviem tolko. mozno viem viac ako niektori kremnicania, ktori bojuju proti tazbe. len aby neboli prekvapeny, ked tato firma skonci, odide, pride druha ( mozno slovenska, mozno ruska, mozno ina), a ti co najviac kricali, budu ticho a zrazu im nebude vadit nic, len sa budu tesit zo svojho zisku. trosku precitat medzi riadkami, kto za kym stoji, kto koho financuje atd. pracoval som z niektorimi aktivistami, a skor sa mi zdalo ze ten kto chce ludi natlacit do jaskyn, je medzi nimi. zopar rozhovorov na tu temu bolo. a dalsia vec mily Andrej, staci mat v Kremnici oci otvorene, a kde to smerujeme? do pr….e, a velkou skratkou

  2. Akcie klesli? To je presne cas, kedy sa kupuju hocijake akcie, ked je ich cena najnizsia, tolko si hadam vedia vyratat aj Kremnicania! Ved to hovori aj expert v tom clanku, nedajme sa obalamutit tym hlupym nadpisom. Hned zajtra sa stavam akcionarom Ortacu, dakujem za clanok!

  3. Dnes som si precital clanok od pani primatorky a ostal som zarazeny a necakal som od predstavitela mesta take hrube zavadzanie obcanov. tyka sa to zlatej bani v hodrusi – hamroch, ktoru spomenula vo svojom clanku o zamestnanosti. prezil som v hodrusi par rokov a pracoval v uvedenej bani na zlato. bana rozalia mala byt rozhodnutim uradov zatvorena v roku 1991, ale vdaka usiliu jej riaditela pana kanu, ktori vyvinul maximum, a presvecil urady ze bana moze pokracovat, a tym aj zamestnavat ludi, sa robil popri likvidacii a ukonceni tazby polymetalickych rud aj prieskum na zlatostrieborne rudy. tieto boli overene na 14.obzore tzv. zila Svetozar. v roku 1994 vznikla slovenska banska spolocnost a zacala s tazbou zlatostriebornych rud. nie je pravda ze bana nepriniesla nic pre obec. praveze priniesla, a to udrzanie zamestnanosti, ktora dosiahla az priblizne 300 pracovnych miest priamo v banskom zavode SB spol. pridruzene prevadzky neratam. v obci kde prebiehala privatizacia hlavneho zavodu Sandrik, kde ludia stratili pracu vdaka divokej privatizacii, bola slovenska banska najvecsim zamestnavatelom. tazba zlata priniesla aj ine aktivity, napr. obnova banskeho zavodu Vsechsvetych – teraz banske muzeum, obnovy banskych jarkov, obnova portalov stolni, ktore pritahuju turistov, rozne kulturne akcie ako ryzovanie zlata , dokonca zorganizovala aj majstrovstva sveta atd. v roku 2001 po prudkom znizeni cien zlata, musela ist bana do utlmu, ale aj tak sa nezavrela, a dnes pokracuje tazba zlata dalej aj ked v mensom mnozstve zamestnanych ludi. stale je zamestnavatelom dost poctu ludi, a ak sa im podari zamer, tak znovu bude potrebovat ludi. co noveho priniesla? oprava strechy zakladnej skoly, sponzorstvo futbalu, podpora dochodcov, kupa autobusu a ine aktivity. tak preco pani primatorka zavadzate. tieto vsetky info ste si mohli overit u vasho kolegu p. starostu Urama, alebo priamo na Slov. banskej. a dost ludi mi da za pravdu, lebo aj z kremnice tam pracovali ludia, stacilo keby ste si tieto info overili u vasho byvaleho poslanca p. Kyselicu. to ste sa fakt mohli vyhnut tejto trapnosti, co som od Vas necakal.

    • Súhlasím s Ivanom že nepriamo zavádzať v príspevku nezainteresovaných čitateľov k názoru, že banské aktivity neprispievakú k zamestnanosti je len hrubá demagógia. Nie som občanom Vášho Kráľovského banského mesta, a nebudem sa miešať do sporu medzi pani primátorkou a Ortac-om. Ako si v Kremnici zariadite, tak budete mať, aj keď mi nedá nepoznamenať, že práve na zlate a jeho tisícročnej ťažbe vyrástla sláva Vášho mesta .
      Nie je však pravda, že banská ťažba v Hodruši Hámroch nemá významný vplyv na zamestnanosť v Hodruši. Nezamestnanosť stúpla preto, že zanikli Rudné Bane vo vedľajšej Banskej Štiavnici, skrachoval miestny Sandrik zamestnávajúci 3000 ľudí, Položila sa Žarnovická Preglejka s 5000 zamestnancami, a v poslednej dobe prepúšťala aj zlieváreň Ilichman.
      Ako radí ivan spýtajte sa starostu, či by bol rád, keby sa baňa Rozália zavrela , či by mu nechýbali poplatky za dobývací priestor a vyťažený nerast do rozpočtu v obci. Viete koľko je priemerný plat baníkov v Hodruši ? Mnohonásobok minimálnej mzdy uzákonenej v SR. A čudovali by ste sa, koľko baníkov z Banskej Štiavnice dodnes pracuje v Hodruši, keď je miestnych Hodrušských baníkov málo. Desiatky baníkov dochádzajú aj zo Žarnovice a Novej Bane.
      Takže s Hodrušským príkladom je v článku účelovo manipulované, a to nie je pekné, ale naopak demagogické.
      Nie je v poriadku, ani v súlade s demokraciou, že takto autor horeuvedeného príspevku pracuje s verejnou mienkou

  4. Viac ohľadom klesania akcií spoločností čo ťažia zlato na http://www.finweb.sk

  5. Ako tak chodim po Kremnici, zastavil som sa pri vyklade a trochu poprecitoval a postudoval obrazky na plagate od kremnica nad zlato. hm, zaujimave. takych fotiek nafotim po kremnici hafo, a nemusim chodit ani do rumunska, a to este nezacala ani tazba zlata. trochu kuknem na internet a zas zopar dristov od aktivistov z londyna. hm,ako dalej, tak dumam a dumam. vyslo mi jedine: aktivisti su hlupaci na celej ciare. dovidia len po branu svojej zahrady a niektori len po okraj svojho mesta. citam a citam, vsetci proti niecomu bojuju, az neviem uz vlastne proti comu bojuju. vedia to oni sami? bohuzial v nasom svete spotreby musime stale hladat nove vytazitelne zdroje a to ma za nasledok aj premenu krajiny, mesta. nasa vyspelost nam akurat sluzi k tomu, aby sme to vyuzili rozumne a aj premenu tej krajiny urobili rozumne. ak to aktivistom nedoslo, tie suroviny potrebujeme. lebo oni su tak zahladeny do toho svojho boja ze im unikaju zakladne principy. vecer si sadnu k svojim facebukom, notebukom a pisu a pisu, potom si zatelefonuju z mobilu, vytlacia zopar fotiek, idu na kavicku a cajik, ale platia kovovymi mincami, sadnu do svojich tatosov, odvezu deticky rano do skoly, ked zavola kamarat ze mincovna vyrazila novu mincu v zlate, utekaju ju rychlo kupit, lebo investovanie do zlata je teraz moda, niektori si vypiju cajik zo strieborneho hrnceka, lebo striebro je antibakterialne a tak dalej a dalej.co im unika? ze vsetko co pouzivaju sa niekde musi vytazit, spracovat. ale to ich uz nezaujima, co na tom ze sa niekde na svete vrazdi kvoli surovine nazyvanej coltan ( potreba do mobilov), co na tom ze sa kvoli zlatu a striebre vyrubu tisice hektarov pralesa, co na tom ze niekde pri tazbe kaolinu a inych surovin sa zasvini krajina, co na tom ze kvoli rope sa dnes vedu vojny, a ze kvoli pisaniu na papier sa vyrubu stovky stromov. co ma do toho, vsak mily aktivisti, lebo je to daleko, a vy si uzivate. tak ako? ale vratim sa ku kremnici: ocakavam od vas riesenia a navrhy na vzostup mesta k lepsiemu, aby sme tuu mohli kludne podnikat, pracovat, zit a uzivat si moznosti ktore nam toto mesto ponuka, mozno v buducnosti aj s tazbou zlata. inac ste pre mna prdusi, hlupaci, a tlchuby, ktorim ide o vlastny prospech ( ze sa niekto tlaci do politiky). a ked uz mate na svojej strane velkeho pravnika a poslanca, tak ocakavam aj zmenu zakona v prospech obcanov aby mohli vyuzivat svoje pravo sa vyjadrit v referende a referendum malo aj zmysel. laicky povedane,ak rozhodnu obcania v referende, tak sa moze aj eu sud postavit na mihalnice a bude to tak. vo svajci to funguje, tak moze aj u nas. zatial od vas nic nevidim, len osocovanie, klamanie, zahmlievanie. a kremnica ide dolu vodou. zeby praci cest sudruhovia?

  6. Ivanko básničky píšeš velmi dobre. Ale trepeš len sa tak práši. Totiž mi bojujeme aby sa neničilo životné prostredie. Dobre čítaj noviny a sleduj správy. Pri autobuske sa ide po velkej noci opravovat most aj cesta až po most za atraktom. Nad grobnou sa ide stavat víhliadka pre turistov. Po oprave mosta sa má opravit cesta na matunákovej. Toto su napríklad akcie na rozvoj turizmu aj zamestnanosti. Nebudu mat z toho osoch len tiristi ale všetci občania.Ked sledujem správi vela obcí na slovensku je v mínuse. Ivanko Kremnica v mínuse nieje. Takže nepíš drísty ktoré si vimyslíš. Mi tu totiž nikoho nevraždíme ani nechceme vraždit. Toto všetko totiž nieje žiadne klamstvo.

  7. tak nad tvojim komentarom som sa musel schuti zasmiat, ty budovatel turizmu a ochranca zivotneho prostredia. bud mas zatvorene oci, a co ti povie niekto z tvojich kamosov, alebo si mimo. pockam si na opravu mosta a aj cesty, trochu som postudoval aj firmu co to zazrakom vyhrala. fakt som zvedavy, a aj som zvedavy ci dodrzia vysku za aku to maju vsetko opravit. chranit zivotne prostredie, vybudovanim nejakych nadrzi na kalvarii ( za dvadsat tisic to vykopem aj sam).hm, fakt skvele. a mohol by som pokracovat. k tomu turizmu – namestie – katastrofa, male namestie detto. pesia zona, detto, skalka – skoda sa vyjadrovat, cesta na skalku, to nema komentar. v zime neodhrnute cesty, a tak dalej a dalej. keby takto budovali turizmus v rakusku, tak doteraz maju akurat velke h… ale presne, takym ako ty stacia slova velkych, ktori si myslia ze vedia vsetko a vo svojej pravde su neomylny.
    jaj jaj, kde to zijem. ozaj, pri rekonstrukcii namestia som si vsimol, ze zamestnanost v meste stupla, tolko firiem a ludi tam pracovalo z kremnice. jaj.
    ale uz ma to nezaujima, toto bol posledny prispevok.

  8. Vladimir Hudec

    Pán miro20. Ja si myslím, že zabezpečiť normálne prejazdné komunikácie vo fungujúcom meste je základnou a normálnou povinnosťou vedenia mesta alebo vyššej samosprávy. Že by som mal za to niekom normálne blahorečiť? Nie je skôr smutné a na hanbu zodpovedných, že to trvá tak dlho? A dúfam že z tej vyhliadkovej veže nad Grobňou bude vidno aj tú Kremnickú atrakciu – tie krpaté lampy verejného osvetlenia ktoré sa na námestí objavili po tzv. rekonštrukcii námestia. ( Tie lampy, to bude asi archelogická atrakcie za 100 rokov. ) Ale inak tú vyhliadkovú vežu budem chváliť, ak sa ju podarí zrealizovať, len dúfam že ju turisti nájdu a možno ešte v tomto storočí.
    Hudec

Pridaj komentár