Kremnická mincovňa bude tlačiť kolky

Kolkové známky na alkohol a tabak bude tlačiť Mincovňa Kremnica najneskôr od 1. januára 2015. Kvôli novej výrobe musí mincovňa vykonať stavebné úpravy svojich priestorov.

Vlastimil_Kalinec

Vlastimil Kalinec, riaditeľ Mincovne Kremnica.

Po prvých medializovaných úvahách Ministerstva financií o zámere zriadiť štátnu tlačiareň cenín, prebehlo podľa riaditeľa Mincovne Kremnica Vlastimila Kalinca veľké množstvo rokovaní. Podľa Kalinca bola doposiaľ prioritou kontrolných známok na Slovensku cena a nie ochranné prvky. „Keď však vypukla metanolová aféra v Česku, tak sa priorita zmenila a kolky budú obsahovať viac ochranných prvkov. Tie technológie, ktoré poskytujú najvyššiu ochranu cenín, však nie sú pre súkromné tlačiarne dostupné. Výrobcovia im túto technológiu nesmú predať. Čiže ak štát chce, aby kontrolné známky mali takú úroveň, akú majú kontrolné známky v iných krajinách, musí mať štátnu tlačiareň,“ vysvetľuje Kalinec. „Nebolo to tak, že my sme s týmto nápadom prišli na ministerstvo. Mňa kolky ani nenapadli, to je úplne iné odvetvie,“ priznáva riaditeľ. Dôvodom, prečo ministerstvo vybralo Mincovňu Kremnica je bezpečnosť. „Bezpečnostná stránka v mincovni je na takej úrovni, že to bol práve ten významný argument, prečo sa ministerstvo rozhodlo pre nás. Budeme používať presne ten istý systém, ktorý sa osvedčil, len ho rozšírime na ďalšie dve poschodia,“ hovorí riaditeľ mincovne.

tlaciaren_kolkov

Budovy mincovne – pohľad z Ulice rumunskej armády. Tlačiareň kolkov vznikne v strenej budove, ktorá bude zvýšená na úroveň budovy vľavo.

Tlačiareň cenín bude umiestnená v budove nad expedičnou rampou. Prerábať sa bude horné podlažie, ktoré stavebnými úpravami zmenia na dvojpodlažné. „Budovu nenadstavíme o celé poschodie, budova bude zvýšená len nepatrne a bude zarovnaná s vedľajšou budovou. Najskôr sa však musí vysúťažiť technológia a jej sa musí prispôsobiť budova,“ hovorí Vlastimil Kalinec, ktorý celkové náklady projektu odhaduje na 6,5 mil. €.

Nová výroba však veľa nových pracovných miesta neposkytne. „Určite tam nejakí ľudia zamestnaní budú, ale nemyslím si, že to bude veľký počet. Kontrolné známky sú špeciálna výroba, nie masová výroba. Na trhu cenín sme úplný nováčik,“ priznáva Vlastimil Kalinec. Mincovňa od štátu nedostáva žiadne dotácie a odteraz si bude musieť okrem zákazok na výrobu mincí, hľadať aj zákazky pre tlačiareň kolkov a cenín. „Ani mincovňa nežije zo zákazok pre slovenský trh. Slovenské obehové mince tvoria 1% portfólia mincovne. Musí byť našou ambíciou hľadať aj ďalšie zákazky,“ hovorí Kalinec. „Teraz razíme mince pre Tunisko, Guatemalu, Nikaraguu, Bangladéš a Srí Lanku. Raziareň bude bežať na plné obrátky niekoľko mesiacov. Máme zabezpečenú výrobu do konca roka, väčšina kapacity budúceho roka je už predaná a dokonca aj časť kapacity na rok 2015.“

Podľa Vlastimila Kalinca sa kremnickej mincovni darí vďake tomu, že vie pre svojich klientov nájsť najlepšie technické riešenie, má výbornú produktivitu a v antikorovej oceli patrí k svetovej špičke. Vďaka tomu sa dokážu presadiť aj v konkurencii väčších európskych mincovní. „Francúzska mincovňa dostane ročne dotáciu 30 mil. €, má 7 krát viac lisov, ale vyrába zhruba iba dvojnásobok nášho objemu mincí. Nemecké mincovne, napríklad, si všetko nakupujú u špecializovaných firiem, kdežto my si skoro všetko robíme sami, máme vlastnú výrobu náradia, vlastný vývoj. Porovnávať mincovne je preto veľmi ťažké. Naša efektívnosť je iná a tým, že máme vysoké využite technológie, dokážeme mať dobré ceny,“ uvažuje Vlastimil Kalinec.

Text a foto Silver Jurtinus

Print Friendly, PDF & Email

Pridaj komentár