Príhovor primátorky Zuzany Balážovej k 685. výročiu mesta Kremnica

Príhovor primátorky Zuzany Balážovej k 685. výročiu mesta Kremnica

Vážené dámy, vážení páni, milí hostia!

Naše mesto získalo mestské, banské a minciarske výsady od Karola Róberta z Anjou pred 685 rokmi. Tých 685 rokov bolo rokmi úspešnými, ale aj rokmi úpadku, tak, ako sa odvíjali dejiny. Dnes by som rada bilancovala posledných sedem rokov, ktoré predstavujú necelé dve volebné obdobia. Nech mi je odpustené, že dnešný môj príhovor bude takpovediac pracovný.

Snáď najväčšmi vypovedá o hospodárení mesta hodnota jeho majetku, pretože je to vlastníctvo všetkých jeho obyvateľov. Počas posledných 7 rokov sa zvýšila hodnota majetku mesta Kremnica o 11 mil. 326 tis. EUR, čo predstavuje nárast o 37,15%.

Obrazne povedané, každý obyvateľ nášho mesta zbohatol o 2137 EUR.

Pokiaľ sa hovorí o zadĺženosti mesta, hoci zákon umožňuje hranicu 60%, Kremnica má mieru zadĺženosti pod 20%, čo znamená veľmi zdravé financie.

Nemôžem si pomôcť, ale musím reagovať na výroky niektorých frfľošov a mudrlantov, ktorí tvrdia, že Kremnica je zaspatá a že stagnuje, alebo dokonca, že upadá. Toto nie je pravda.

Dovolím si predložiť dôkazy:

Spomínaných 11 mil. 326 tis. EUR bolo použitých na nasledovné projekty:

Vybudovanie Relax centra na Skalke, rekultiváciu smetiska na Kremnických Baniach, komplexnú obnovu I. základnej školy, obnovu obidvoch materských škôlok, vybudovanie ihriska pri II. základnej škole – na čom má najväčšiu zásluhu bývalý pán riaditeľ Weiss, obnovu strechy základnej umeleckej školy, rekonštrukciu Mestského kultúrneho strediska, obnovu Štefánikovho námestia.

Veľkú skupinu predstavuje:

Reštaurovanie kultúrnych pamiatok: Radnice, Kalvárie, sôch Jánov Nepomuckých, Wetterkreuzu, Meteorologického stĺpa, fontány. (Na obnovu kultúrnych pamiatok sme použili celkom 2,2 mil. EUR.)

Vybudovanie nových parkovacích miest, ktoré pomáha motoristom, rozširovanie kamerového systému zvyšuje bezpečnosť v meste.

Okrem strechy základnej umeleckej školy sa nám darilo získavať finančné prostriedky z fondov EÚ, ale aj iných cudzích zdrojov, inak by sme takto masívne investovať nedokázali.

Povedala som, že „sa nám darilo“. Verte mi, získavanie a čerpanie eurofondov je sizyfovská práca.

Postupne tiež obnovujeme zariadenia na technických službách, aby mohli lepšie slúžiť občanom: bol zakúpený kontajnerový nosič MAN, nákladné vozidlo Mitsubishi, auto na zvoz komunálneho odpadu a do konca roka pribudne viacúčelové vozidlo HOLDER. Už niekoľko rokov slúži občanom populárny žltý minibus.

Budúci rok bude prestavané bývalé centrum voľného času na 11 bytov financovaných zo štátneho fondu rozvoja bývania.

Málokto si však uvedomuje, že len prvé dva roky boli rokmi dostatku, potom nastúpila ekonomická kríza, bolo potrebné znova a znova hľadať rezervy v hospodárení mesta. Jednoznačne najvyšší podiel majú na tom pracovníci mestského úradu a organizácií zriadených mestom. Okrem toho, že sme znížili o 10% počet pracovníkov, dokázali sme šetriť a znižovať bežné výdavky, vďaka čomu každý rok ukončilo mesto s prebytkom.

Dovoľte mi, aby som sa preto osobitne poďakovala mojim spolupracovníkom za ich pracovné nasadenie a hľadanie takých riešení, ktoré priniesli úžitok nám všetkým. Zvláštne poďakovanie patrí našim lesníkom a ich hospodáreniu v mestských lesoch. Tieto zveľaďujú – nedrancujú, a napriek tomu významne prispievajú financiami do rozpočtu mesta.

Doteraz som hovorila o hospodárení samosprávy Kremnice.

Samozrejme, k rozvoju mesta prispievajú tiež firmy na jeho pôde. Ak investujú, znamená to, že sa im darí. V posledných rokoch významne investovali napríklad: Mincovňa (vybudovala nový sklad, výrobnú halu na nádvorí, medailovňu, pracovisko teflonovania, zrekonštruovala jedáleň pre svojich zamestnancov), ELBA (zrekonštruovala administratívnu budovu, tiež jedáleň, technologický zdroj tepla, rozvody plynu), Kremnická banská spoločnosť (vybudovala výrobnú halu s technológiou na výrobu granulovaného bentonitu), BRIK (postavil výrobnú halu na povrchové úpravy), Ability (postavila halu na výrobu Al odliatkov), AMERA (zmodernizovala technológiu na čistenie odpadových vôd), pozitívnymi príkladmi sú aj malé firmy alebo živnostníci, ako napríklad pán Friebert (zrekonštruoval predajné a skladové priestory), pán Ertl (postavil halu na skladovanie výrobkov), Mestské lesy Kremnica – okrem opráv lesných ciest – postavili Turistickú rozhľadňu na Krahulskom štíte, ktorá sa stala okamžite známa po celom Slovensku.

Spomeniem i nepodnikateľské subjekty: Národná banka Slovenska – Múzeum mincí a medailí systematicky financuje údržbu svojich budov a tiež zámockého areálu,  a prispieva tak ku vzhľadu mesta, Vysoká škola výtvarných umení zreštaurovala tzv. Sivošovský dom, kde vzniklo úžasne vybavené vedecké pracovisko pre študentov školy.

Nemám priestor na menovanie ďalších majiteľov väčších či menších prevádzok, ktorí sa starajú o svoje nehnuteľnosti a rozvíjajú svoje podnikanie, bol by ich dlhý zoznam. Všetci prispievajú k rozvoju nášho mesta a ja si nesmierne cením a úprimne im ďakujem za ich pracovitosť. Rada používam citát: „Najbližšia ruka ochotná ti pomôcť,  je na konci tvojho ramena“. Iba hlupáci dúfajú a spoliehajú sa, že raz príde akýsi zázračný deduško a postará sa o nich.

Nesmiem a nechcem zabudnúť poďakovať sa robotníkom i manažérom vo fabrikách, učiteľom, lekárom, elektrikárom, ale i kaderníčkam, predavačkám a naozaj všetkým profesiám, ktoré nemožno vymenovať, obyvateľom, ktorí tu žijú a pracujú, pretože oni vytvárajú bohatstvo našej Kremnice.

Významnú rolu hrajú tiež mimovládne organizácie a občianske združenia, s mimoriadnym vplyvom na spoločenský život mesta, a my sa ich snažíme podporovať.

Keď to premením na celkom drobné: každý, kto zahodí na zem cigaretový ohorok, ubližuje svojmu mestu, každý, kto vyloží do svojho okna muškát, mu pomáha.

Napokon by som rada povedala pár slov o morálke. Vtedy bude Kremnica úspešné a rozvíjajúce sa mesto, ak budú všetci jeho občania jednotní. Vždy som si myslela, že rozprávka O siedmich kozliatkach je len naivný príbeh pre deti. Nedávno som si uvedomila jeho hĺbku: Niektoré kozliatka uverili, že za dverami je ich mamička a nesie im sladké mliečko. Iné – múdre – pochopili, že za dverami je vlk. A začali sa hádať, kým jedno z nich dvere neotvorilo. Podobné príbehy poznáme aj z našich povestí o hradoch. V moderných dejinách – napríklad v období 2. svetovej vojny – takýchto ľudí volali kolaborantmi. Žijeme v dobe, kedy morálne hodnoty sú na chvoste hodnôt našej spoločnosti. Priznám sa, s obavami pozerám do budúcnosti.

Nuž, zostáva mi len zaželať nášmu mestu v ďalších rokoch jeho existencie slušných a pracovitých obyvateľov, ich múdre rozhodnutia, zveľaďovanie, rozumné hospodárenie a správu vecí verejných. Tak nám Pán Boh pomáhaj.

Zuzana Balážová

Print Friendly, PDF & Email