Ortac si pre svoje ďalšie pôsobenie vybral jednu z najskorumpovanejších krajín sveta

Mučenie, svojvoľné väznenie, prísne obmedzenia týkajúce sa slobody prejavu, združovania a slobody náboženského vyznania sú dodnes bežnou praxou v africkej krajine Eritrea, v ktorej sa rozhodla podnikať spoločnosť Ortac Resources.

Ortac smeruje do Eritrei

Spoločnosť Ortac Resources oznámila, že vstúpila do spoločnosti Andiamo Exploration Limited, ktorá drží licenciu na prieskum mede a zlata na území 252 km2 v Eritrei, 50 km juhozápadne od bane Bisha, zatiaľ jedinej bane v Eritrei. Vassilios Carellas, generálny riaditeľ Ortac Resources povedal, že „investícia je výsledkom dlhého a vyčerpávajúceho procesu hodnotenia projektov, ktorý Ortac vykonal v celej rade projektov.“ V prvej fáze Ortac získal 26,7% podiel v spoločnosti Andiamo, no plánuje získať aj ďalších 21%, čim chce dosiahnuť 42.2% podiel v tejto spoločnosti. Investícia spoločnosti Ortac do spoločnosti Andiamo má dosiahnuť celkovo 3,5 milióna dolárov. Spoločnosť Andiamo tieto finančné prostriedky potrebovala ako soľ, pretože koncom roka 2013 mala na účtoch už iba 100 000 dolárov.

Kde je Eritrea?

Eritrea leží v takzvanom Africkom rohu – území východnej Afriky, ktoré vybieha do Arabského mora. Päťmiliónová Eritrea získala nezávislosť od Etiópie v roku 1993, odvtedy však v krajine neprebehli voľby, nevznikla ústava a nie sú povolené politické strany – okrem vládnucej. Pre prezidenta Isaiasa Afewerkiho, ktorý je vo funkcii už dvadsiaty rok, neexistujú žiadne inštitucionálne obmedzenia.

Jedna z najskorumpovanejších krajín sveta

Podľa mimovládnej organizácie Transparency International je Eritrea v rebríčku skorumpovanosti na 160 mieste zo 177 hodnotených krajín. Na začiatku roka 2012 prezident Afewerki uznal, že štátni úradníci sú tak zle platení, že posledných 20 rokov „plnia svoje povinnosti, podľa všetkého, bez nároku na odmenu.“

Porušovanie ľudských práv na dennom poriadku

Vážne porušovanie ľudských práv, nútené práce a neobmedzená vojenská služba sú dôvody, pre ktoré tisíce Eritrejcov každý rok z krajiny utečú. Armáda drží väčšinu mladých Eritrejcov v otroctve. Hoci povinná vojenská služba mala trvať iba 18 mesiacov, v praxi vláda predlžila službu na dobu neurčitú, čo platí aj pre ženy. Podľa správy organizácie Human Rightss Watch „Nepočujem zlo – nútená práca a spoločenská zodpovednosť ťažobného priemyslu v Eritrei,“ práve títo ľudia sú vládou zneužívaní na práce v štátnych spoločnostiach. Podľa správy sú medzinárodné ťažobné firmy pôsobiace v krajine nútené využívať štátne monopolné spoločnosti, ktoré nedobrovoľných pracovníkov využívajú, čím sa zahraničné ťažobné firmy nepriamo zapájajú do zneužívania a týrania ľudí. Minister energetiky a ťažby Ahmed Haj Ali sa v roku 2010 vyjadril, že Eritrea ponúka liberálnu hospodársku politiku bez korupcie, záruku ochrany investície, nedotknuté územia a „vysoko motivovaných, disciplinovaných a tvrdo pracujúcich ľudí.“

Absolútna cenzúra v krajine

V roku 2001 prezident zrušil licencie nezávislým médiám a medzinárodné mimovládne organizácie obvinil  z „patologického nutkania pre špionáž.“ Posledný zahraničný korešpondent bol vyhostený v roku 2007. Podľa organizácie Reportéri bez hraníc, v Eritrei v roku 2012 zomreli vo väzení štyria novinári. Všetky domáce médiá sú pod kontrolou vlády. Poskytovatelia internetových služieb neumožňujú prístup na stránky neschválené vládou a internetové kaviarne sú pod dohľadom. Podľa Výboru na ochranu novinárov patrí Eritrei titul „najcenzurovanejšia krajina na svete.“ Na druhom mieste v rebríčku sa umiestnila Severná Kórea, Sýria je tretia. Na konci roka 2011, Eritrea vyhostila takmer všetky zahraničné mimovládne organizácie. Hoci prezident Afewerki tvrdí, že vyhostenie podporuje jeho politiku sebestačnosti, posilňuje svoju politiku izolácie eritrejskej populácie od cudzincov. Utečenci popisujú atmosféru intenzívneho strachu v krajine. Spochybnenie autority, alebo akákoľvek kritika, môže viesť k trestu odňatia slobody ale môže mať aj horšie následky.

Haykota nad zlato? Zakázané!

V dobývacom území kde chce Ortac Resources ťažiť zlato a meď, sa nachádza aj päťtisícové mestečko Haykota. Keďže stretnutia viac než siedmich nepríbuzných osôb sú v Eritrei zakázané a zakázané je aj združovanie v mimovládnych organizáciách, je jasné, že žiadne občianske združenie, napríklad „Haykota nad zlato“, v Eritrei pôsobiť nemôže.

Andiamo nemá povolenie na ťažbu

Prvá z dohodnutých transankcií sa má zrealizovať dnes (v piatok 17. 1. 2014). Neznamená to však, že Ortac zo Slovenska odchádza. Podľa Vassiliosa Carellasa: „Ortac investuje do Andiamo Exploration Limited pretože disponuje vynikajúcim portfóliom veľmi perspektívnych prieskumných projektov na rudy s vysokým obsahom medi a zlata.“ Ani Andiamo však povolenie na ťažbu nemá. Projekty spoločnosti Andiamo sú podľa riaditeľa Ortac Resources „v pokročilej fáze prieskumu.“

Ortac: Peniaze nie sú problém

V auguste 2013 Ortac vykázal „v zhode s očakávaniami manažmentu“ stratu pred zdanením vo výške 1,7 mil. £ (2012: strata 1,9 mil. £) a oznámil, že stále disponuje prostriedkami vo výške 4,2 mil. £. Na otázku, či bude mať Ortac po vyplatení 3,5 mil. $ (2,2 mil. £) dostatok finančných prostriedkov na financovanie slovenského projektu, Vassilios Carellas odpovedal, že „Ortac je verejne obchodovaná spoločnosť, schopná získať finančné prostriedky vtedy a v takej výške, ako je potrebné.“

Kürthy: Ortac sa odhodlal na zúfalý krok

Podľa štatutára občianskeho združenia Kremnica nad zlato Ľuboša Kürthyho, je smiešne, ak v čase celosvetovej krízy banského priemyslu, kedy majú s financiami problém aj veľké firmy, Ortac tvrdí, že problém s financiami nemá. „Ortac aj Andiamo sú firmy, ktoré sa držia nad vodou s vypätím všetkých síl a ich význam je priamo úmerný ich hodnote. Niektorí  akcionári Ortacu boli dlhodobo nervózni, pretože už pochopili, že ťažba v Kremnici nebude. Preto sa Ortac odhodlal na zúfalý krok a väčšinu svojich financií vložil do Eritrei, čím priznal, že Kremnickému projektu absolútne neverí,“ tvrdí Kürthy. „Potvrdili sa dve veci, ktoré sme tvrdili od začiatku. Po prvé, Ortac nie je ťažobná spoločnosť, ale ťažobný junior developer, ktorý len obchoduje s licenciami, čiže sa snaží získať povolenia, ktoré následne predá a po druhé, so svojou firemnou kultúrou Ortac patrí do krajín tretieho sveta.“

Chcú prispieť k zmene

Na doplňujúcu otázku, či podnikanie v krajine, ktorá porušuje ľudské práva a patrí medzi najskorumpovanejšie na svete, je v súlade so spoločenskou zodpovednosťou Ortac Resources, Vassilios Carellas odpovedal: „V spoločnosti Ortac Resources uplatňujeme našu politiku sociálnej zodpovednosti vo všetkých našich obchodných vzťahoch s cieľom byť pozitívnym prínosom pre tých, s ktorými priamo alebo nepriamo spolupracujeme. Takže v tých krajinách, kde záležitosti týkajúce sa vládnych a právnych systémov nie sú také aké by mali byť, má naša správne a striktne aplikovaná politika sociálnej zodpovednosti reálnu schopnosť aktívne prispieť k zmene.“

Silver Jurtinus

Ilustračné foto: http://www.mining-journal.com/__data/assets/supplement_file_attachment/0004/230881/Eritrea_scr.pdf

Print Friendly, PDF & Email

13 Responses to Ortac si pre svoje ďalšie pôsobenie vybral jednu z najskorumpovanejších krajín sveta

  1. No pan Jurtinus, tak tento clanok ma velky vyznam a hlbku. neviem pochopit, ze koho co zaujima, ze kde Ortac realizuje svoje podnikanie. to z toho clanku mi vychadza, ze na slovensku je uplne super, vsetci sa tu mame dobre, uradnici makaju za dane obcanov uplne cestne. nech si podnikaju kde chcu, mna to vobec nezaujima. otazky typu, ze ci budu socialny atd, su hodne novinara. mna napr. skor zaujima, ze odkial ta eritrea berie zbrane, nie nahodou aj zo slovenska? ale o tom budeme ticho. pan Jurtinus, radsej piste, co je nove v Kremnici, ako napreduje Kremnica, trosku kritiky by nezaskodilo, alebo je tu vsetko v poriadku? nevidim, skor sa blizime k tej Eritrei. Clanok od veci.

  2. Postupne sa ukazuje aký su to ludia. Občanom Kremnice posielaju krásne letáky a v pozadí je to iba samá faloš a klamstvo.

  3. Netrápi vás to, že nemáme rozpočet na tento rok, ale otravujete nás aktivitami súkromnej spoločnosti ktoré majú byť od Kremnice vzdialené tisíce kilometrov. A viete zaručiť že spoločnosť ELBA, kde má podiel aj niekto z vedenia mesta nevyváža svoje výrobky do krajín kde sú porušované základné ľudské práva? Dokonca aj Bangladéš, kde š.p. Mincovňa vyvážala svoje výrobky, sa nemôže pýšiť demokraciou a pán Kurthy vtedy nepísal o zúfalom kroku. Niekedy je to hnus ako dokážete manipulovať s mienkou obyvateľstva. Najnovšie som počul jeden ,,argument“ proti obnoveniu ťažby zlata pri Kremnici. Vraj vyhĺbením lomu môže dôjsť k obnoveniu sopečnej činnosti lebo sme v sopečnom pohorí. No to vymyslí len blbec a ešte väčší mu to zožerie.

  4. Pán Frzon ELBA aj Mincovna neničia životné prostredie tak ako by ničila tažiarska spoločnost. ELBA dokonca aj sponzoruje Kremnický fotbal. Obidve firmy virábaju to čo je naozaj prospešné. Takže o tom blbcovi by som pomlčal. Trepete ako vždy.

  5. Nuz mily ektor, v niecom mas pravdu, ale podme do dosledkov. ked uz tu niekto zavesil ze kto kde investuje. ano mincovna vyraba to co treba, ale polozme si otazku, odkial berie ta mincovna zlato, striebro? zeby robila alchymiu a vyrabala z dreva? asi nie. niekto ho niekde musi vytazit, cize niekde nam nezalezi, ze ako tam ta krajina vyzera, ale to uz je jedno. a ako viem, tak pouziva aj kyanid, zeby ho brala z potoka? asi nie, a vies vlastne ako sa taky kyanid vyraba? tak studuj. elba tiez pouziva rozne chemikalie, myslim ze vyraba rozne veci z kovu, a kde sa asi ten kov tazi. co mna viac trapi, je to, ze tazba zatial nie je, cize nic sa nedeje, ale kamiony z elby, z ability a inych nam nicia cesty v centre mesta. to nie je nicenie prostredia? skus odpovedat. ale tieto veci sa nezverejnuju, lebo by pani primatorka isla proti sebe. na bansku cestu vedela vybavit tabulu zakaz nad 5 ton, ale pri sekajovi v centre mesta to nespravi, preco? odpovedaj, a potom povedz ze niekto trepe.

  6. Ivanko v niečom máš aj ty pravdu ale tažit v takej blízkosti obydlí je pekná blbost. Ako sa ten kyanid vyrába to netuším ale žit v blízkosti obrovského kráteru to je pekná blbost. A tá cesta pri Sekajovi nepatrí mestu ale BANSKOBYSTRICKÉMU kraju. S týmto problém nemá len Kremnica ale celé slovensko. Takže s týmto problémom sa obrát na BANSKOBYSTRICKÝ kraj alebo na vládu. A nie všetko hádzat na primátorku za to že je proti tažbe zlata.

  7. Nuz ektor, suhlasim, nie som proti primatorke, je jedno kto tam sedi, ci aj vlastny brat, ale nebudem niekoho vyzdvihovat len preto ze je proti tazbe zlata. pani primatorka ostala len pri tej tazbe zlata. a kremnica nie je len o tazbe zlata. vyhovorky typu ze cesta patri BBSK, sa mi zdaju z cestne. mna skor trapia predrazene sutaze, napr. aj s tou cestou. tam sa neda vyhovarat, lebo tie peniaze to BBSK netlaci. uz davno tvrdim, ze BBSK treba zrusit, je to len banda darmozracov. ale podme k tej tazbe. demokracia ma jednu dobru vec, ze mozme diskutovat aj na temy, o ktorich za komousov rozhodoval niekto iny. stale nevie niekto pochopit, ze v kremnici mala byt povrchova tazba, toto je len pokracovanie. myslis ze ten velky drvic sa staval naco? a ludia boli ticho, dokonca aj ti, co ten projekt odobrili, a dnes su akoze proti, lebo to je moda v kremnici. ako je mozne, ze napr. niekto je za tazbu, ale na zastupitelstve hlasuje proti tazbe. ja sa na to pozeram trochu hlbsie, a nasa vyhoda moze byt ta, ze mozme do tej pripadnej tazby ( co je otazne ci bude) aj trochu davat svoje navrhy a aj kontrolovat. myslim mesto. zijeme v globalnom svete, kde na jednej strane, chceme mat pri dome cisto, a tam kde sa tazi nas nezaujima, ale potom v ramci svedomia posleme cez rozne oraganizacie par eur na polepsenie do toho regionu. a pozrieme si v televizii, ze jej ako tam je zle. tu uz tiez v tejto dzamahirii nie je daleko od toho, ze ti bude jedno, ci je jama alebo nie je, musis platit ucty, a kto ti da pracu, tak za toho budes kopat a bude ti vsetko jedno. ver mi, videl som dost v afrike, a je to len o preziti, detto v cine, a inde.

  8. Ivan tu sme nie v afrike,číne ani v indii. Tu sme na slovensku. A ver mi že mám tu skusenost kto chce robit tak tu prácu si nájde vždy a kto nechce robyt tak robyt nebude vživote. A ja osobne nemienim robyt na ukor zdevastovaného prostredia. A chcem aby aj moje deti žili v čistom prostredí a nie v bordeli. Tí poslanci čo hlasuju ináč než to čo si myslia nech si spituju svoje svedomie. Ja aj viem ktorí su to ale menovat ich nebudem. Ale aspon v jednom sa zhodneme, s tímy komunistami lebo tích nemám ani ja rád.

  9. mily ektor, ale to chceme vsetci, zit v krasnom prostredi, podnikat, pracovat. ale ako sa divam okolo seba, tak to zacina byt o preziti. kremnica nema viziu, stratila ju. ak chces proti niecomu bojovat, tak musis povedat aj B, nie len A. od nasich proti tazbe som to B nepocul. dalsia vec, paprce mame vsetci spinave, lebo vsetko co pouzivame k nasemu konzumu sa niekde musi vytazit, spracovat. pozri, ludia bojuju ale politici rozhoduju inac. sledujem nasu dzamahiriju, a uz je tu zakon ze ak investicia bude verejny zaujem, tak budu obcania vyluceny z konania. proti tomu nebojujeme? a to len sledujem BA a ich akoze megakasino. komunisti rozhodovali bez ludi, ludia frflu, ale fico ma 40 percent. a ak budu pani chciet, lebo to zvysi zamestnanost, tak o tazbe mi rozhodovat nebudeme. lebo staci sa po tej kremnici pozriet, a kazdy si povie, no co tu uz, len vykopat dieru a potom uvidime. ale socialna si pripise par desatin zamestnanosti. to je pre richtera dolezite, nie ci ty budes byvat vedla jamy, alebo nie. oci otvorene, a kremnica je ….. Kremnicu musis bud milovat, alebo nenavidiet, stred neexistuje. ja ju zatial milujem, a preto som zatial tu.

  10. Aj ja ju milujem a preto som proti tažbe. Mna nezaujíma vláda,lebo tam je samá korupcia či je taká vláda alebo hocijaká iná. Mna zaujíma ako budem žit a kde budem žit. Vždy budem opakovat že pri zdevastovanej prírode bývat je blbost. A kedže som od narodenia kremničan vždy budem proti tažbe zlata v Kremnici.

  11. Pán Ivan, určite nepoužívate žiadne výdobytky modernej doby,nepracujete a bývate v jaskyni….a tam oheň – tiež nepoužívate z ekologického a humánneho hľadiska……. a prajete si celosvetový mier!
    A Ortac si musí počkať na svoju možnosť, ale až posledný Kremničan zloží svoje kosti – čiže ešte takých reálnych pár storočí si počká.
    Inak fajn zábava to čítanie.
    Klinec po hlavičke je : začína to by o prežití !!! Veď to, prežiť to v zdravý je umenie !
    Stačí reálne vnímať dianie okolo seba a odlíšiť to načo vynaložiť svoju energiu – a ako /pomáha ohľaduplnosť,etika,diplomacia,takt…./ alebo sa nad niečim iba pobavene pousmiať…. a nemíňať kvantum energie nadarmo a nesprávnym smerom. Kompromisy to sú krysy ale bez nich to nejde a bez vôle nieje cesta. A vôľa zachovať Kremnicu tu teda je! Čiže nejaká veľko – ťažba je bezpredmetná.
    Ešte šťastie že máme Elbu či Mincovňu atď… pre pobavenie aj v MK – bola špeciálna výroba – súčiastky pre armádu….nepredstaviteľné….. :)

  12. Mily radjan, ak by ste citali dobre, tak nikde nepisem, ze nepouzivam tieto vydobytky moderneho sveta, ale skor mi pripada, ze asi zijete vy tak. ja som nikde nepisal, ze som za tazbu, alebo som proti tazbe. akurat ze sa divam na vec trochu triezvo. slovensko je banan krajina, a divam sa okolo seba dost, a vidim ze je tu vsetko perfektne. ak chcete kremnicu vidiet lepsie, staci vycestovat na jeden rok prec a potom sa vratit. ak vycestujete do svajciarska, po navrate budete nadavat, ak do afriky, tak sa budete tesit. vlastna skusenost. pripada mi alibisticke, na jednej strane hovorit proti tazbe zlata a inych kovov, a na druhej strane vyuzivat vsetky mozne vydobytky tohoto sveta. lebo podla vas su asi z dreva. vzdy sa zamyslim nad tym, ze za aku cenu.reagoval som na clanok o tom ze Vas vsetkych do toho prd, kde ja svoje peniaze investujem, nech je to trebars aj do konga. inac ten telefon co pouzivate, je krvavejsi ako to zlato co sa tu ma vytazit. nastudujte si coltan. minule som bol na volle henne, a brat sa ma pytal, ze ako to asi vyzeralo pred 800 rokmi, tak som mu len povedal, ze presne tak, ako sme to videli dnes v afrike. cize pisem len to, ze kolobeh nezastavite, raz je to tu, zajtra tam.

  13. Čo má človek v hlave, to dostanete aj v živote.

Pridaj komentár