Balážová: Zákon o povoľovaní ťažby miestnym referendom je zlý

Národná rada Slovenskej republiky prijala zákon, ktorý umožní ťažiť rádioaktívny urán iba vtedy, ak s tým budú občania dotknutých miest súhlasiť v referende. Poslanci strany SMER-SD podobný zákon pripravujú aj pre ťažbu zlata v Kremnici. Aktivisti však na referendá nevidia dôvod.

Vládny návrh zákona o zákaze ťažby uránu s výnimkou úspešného, súhlasného referenda v dotknutej obci, prijala Národná rada SR v skrátenom legislatívnom konaní. Predkladateľmi boli Minister Životného prostredia Peter Žiga a košický primátor Richard Raši. V rozprave k tomuto zákonu podali opoziční poslanci návrh, rozšíriť zákaz ťažby uránu aj o zákaz ťažby zlata kyanidom. Poslanci strany SMER-SD však tento návrh odmietli s tým, že ťažba zlata bude riešená samostatnou novelou banského zákona, ktorú pripravujú poslanci Jana Laššáková a Ján Senko (SMER-SD).

Predsedníčka klubu SMER-SD Jana Laššáková prípravu zákona potvrdila: „Dňa 30. mája sa uskutočnilo rokovanie poslancov, ktorí sú predkladateľmi, so zodpovednými zástupcami ministerstva hospodárstva, na ktorom boli prediskutované zásadné zámery pripravovanej novely. Uvažuje sa, že v predmetnej novele bude zakotvený zákaz používania metódy kyanidového lúhovania pri spracovaní zlata a je taktiež zámer zaviesť referendum o tejto otázke obdobne, ako bolo schválené v novele geologického zákona,“ povedala pre Kremnické noviny Laššáková. Návrh novely chcú predkladatelia predložiť tak, aby jeho prvé čítanie prebiehalo na júnovej schôdzi národnej rady, ktorá začne 24. júna 2014. Kremničania sa na tvorbe novely nepodieľali. „Vzhľadom na skutočnosť, že lehota na predloženie návrhu zákona do legislatívneho procesu je krátka a návrh novely zákona s dôvodovou správou a súvisiacimi prílohami je potrebné predložiť do 6. júna 2014, nie je dostatočný časový priestor na prizvanie zástupcov mesta Kremnica a občianskeho združenia Kremnica nad zlato. Zároveň však chcem vysloviť presvedčenie, že bude dostatok času medzi prvým a druhým čítaním predmetného návrhu novely zákona k prerokovaniu riešení tejto problematiky,“ povedala Jana Laššáková.

Referendum je rafinovaná finta

Návrh, ktorý do povoľovacieho procesu ťažby zavádza inštitút miestneho referenda, je však podľa primátorky Kremnice Zuzany Balážovej zlý. „V zákone o zákaze ťažby uránu je to tak, že ak firma, ktorá chce ťažiť, podá dotknutej obci návrh na vyhlásenie miestneho referenda, obecné zastupiteľstvo miestne referendum musí vyhlásiť. Keďže miestne referendum sa na tú istú otázku môže opakovať po štyroch rokoch, každé štyri roky bude mesto musieť organizovať referendum len na základe toho, že si to ťažiarska firma praje. Namiesto toho, aby sme sa hrozby ťažby definitívne zbavili, budeme zažívať permanentný tlak a referendum každé štyri roky. Hrozí aj, že zákon o konaní miestneho referenda sa zmení a zníži sa kvórum potrebnej účasti pre platnosť referenda. Navyše poznáme aj prípady, keď sa krátko pred voľbami, alebo miestnym referendom, prihlásila na trvalý pobyt v obci skupina občanov, ktorí potom zásadne zmenili výsledok hlasovania. Zavedenie inštitútu miestneho referenda napomáha ťažiarom, ohrozeným mestám škodí,“ tvrdí Balážová.

So zavedením referenda nesúhlasí ani štatutárny zástupca občianskeho združenia Kremnica nad zlato Ľuboš Kürthy: „Referendum každé štyri roky nič nerieši. Máme právnu analýzu od Radoslava Procházku z roku 2011, kedy kremnickí poslanci chceli referendum v Kremnici, že keď je prijaté uznesenie mestského zastupiteľstva, nie je dôvod na referendum. Ak tu chce niekto otvárať tému ťažby, poslanci mesta musia najprv zrušiť platné uznesenia proti ťažbe,“ hovorí Kurthy: „My referendá nepotrebujeme. My máme výborne rozohrané súdne spory a skôr či neskôr to na súdoch aj vyhráme,“ tvrdí Kürthy. „Sú to len vzletné reči o posilňovaní princípov priamej demokracie podobne, ako prosby o dialóg zo strany takzvanej ťažobnej spoločnosti. V obidvoch prípadoch sa niekto, kto nemôže a ani nechce ustúpiť od zámeru ťažby, snaží od občanov získať súhlas. Referendum je rafinovaná finta, ktorou by skôr či neskôr mohli ťažiari dosiahnuť svoje. V lokalite, ktorej hrozí  neustále opakovanie referenda o ťažbe, nemožno zabezpečiť žiadnu serióznu investíciu. Vytvára sa tak nestabilné podnikateľské prostredie, keďže nikto nedá svoje  peniaze do mesta s potenciálom devastácie, o čom Kremnica za posledných osem rokov niečo vie. Po ďalších ôsmych rokoch by doslova vyhladovaný zvyšok sociálne odkázaného pôvodného obyvateľstva súhlasil so všetkým. My máme jasnú predstavu, ako mesto zbaviť tejto dlhodobej brzdy rozvoja a podľa toho aj postupujeme.“ Podľa Kürthyho zodpovednosť za surovinovú politiku štátu nesie vláda. „Je nehorázne ak majú občania SR podstupovať referendum pre záujmy nie veľmi významných spoločností, ktoré obchodujú so šestákovými akciami s klesajúcou hodnotou. Nie je možné, aby sa to, čo sa deje na banských úradoch, dialo bez požehnania vlády a strany SMER-SD. Ak chce SMER-SD skutočne pomôcť regiónu, stačí zastaviť konkrétne kroky ministerstva hospodárstva a obvodného banského úradu, aby sme ich nemuseli zastavovať my na súdoch. Podľa môjho názoru je to taká zámerne zbabelá politika, márna marketingová snaha utiecť  pred politickou zodpovednosťou vo voľbách v roku 2016.“ myslí si Kürthy.

Chceli zákaz, nie referendum

Košičanov, ktorí bojujú proti ťažbe uránu, nový zákon nepotešil. „Schválená novela geologického zákona nezodpovedá tomu, čoho sa občania Slovenska a obzvlášť Košíc dlhodobo dožadujú – bezpodmienečného zákazu ťažby uránu. Ťažbu môžu v referende odobriť obyvatelia obcí, ale nie celej lokality vystavenej nepriaznivým účinkom ťažby a spracovania rádioaktívnych nerastov.  Referendom sa štát vyvliekol z povinnosti zachovávať ústavné práva občanov na zdravie a zdravé životné prostredie,“ tvrdí Ladislav Rovinský z iniciatívy Stop uránu v Košiciach. „Pod pláštikom posilňovania priamej demokracie nechali otvorenú cestu k ťažbe stanovením súhlasného referenda. Pri vhodne položenej otázke je možné realizovať referendum, ktorého výsledkom bude potvrdenie možnosti ťažiť. Aj preto zákaz ťažby musí byť záväzne vyjadrený aj v územných plánoch, tak v Košiciach ako aj v Kremnici,“ tvrdí Rovinský.

Podľa primátorky Kremnice, „Slovensko podpísalo významné medzinárodné dohody, ako Dohovor o krajine a Rámcový dohovor o trvalo udržateľnom rozvoji Karpát. Z nich priamo vyplýva, že ťažba rádioaktívnych nerastov a ťažba zlatých a strieborných rúd s jej nevyhnutnými dôsledkami, teda vznikom odkalísk a použitím ťažkej chémie, je v tak husto obývanej krajine neprijateľná. Parlament by mal prijať zákon, v ktorom sa jasne zadefinuje, ktoré ložiská nerastov nášho národného bohatstva zostanú zakonzervované pre budúce generácie a otvoria sa len v prípade núdze,“ tvrdí Zuzana Balážová.

Poznámka: Firma Ortac na otázky Kremnických novín neodpovedala.

Silver Jurtinus

Print Friendly, PDF & Email

2 Responses to Balážová: Zákon o povoľovaní ťažby miestnym referendom je zlý

  1. Referendum je najdemokratickejšia forma rozhodovania o niečom. Zákaz ťažiť strategické suroviny je absurdita.

  2. Pán Frzon tá absurdita ste jedine vi aj s vašim Ortacom

Pridaj komentár