Ad Balážová: Zákon o povoľovaní ťažby referendom je zlý

Ad Balážová: Zákon o povoľovaní ťažby referendom je zlý

Predkladatelia novely zákona, ktorá zavádza inštitút referenda do povoľovacieho procesu spracovania zlata kyanidom, reagujú na článok zverejnený v júnovom vydaní KN a považujú ho za zjavne zavádzajúci. V čom má byť článok zavádzajúci, nevysvetlili.

Redakciu Kremnických novín oslovil Juraj Džmura, poradca Jany Laššákovej, podľa ktorého redakcia Kremnických novín neumožnila reakciu k názorom a vyjadreniam primátorky mesta Zuzany Balážovej a zástupcu Občianskeho združenia Kremnica nad zlato Ľuboša Kűrtyho aj “druhej“ strane – teda predkladateľom predmetnej novely. Žiadal preto, aby Kremnické noviny zverejnili v najbližšom vydaní reakciu predkladateľov na predmetný článok v presnom znení, v akom bol zaslaný. Keďže reakcia predkladateľov neodpovedala na otázky, ktoré boli v pôvodnom článku otvorené, redakcia Kremnických novín žiadala o osobné stretnutie s predkladateľmi zákona a ponúkli sme im priestor pre vysvetlenie svojich pohnútok formou rozhovoru, čo predkladatelia odmietli. Otázky žiadali zaslať písomne a redakcia KN predkladateľom zaslala 10 otázok. Na otázky odpovedať odmietli a opäť žiadali uverejniť svoj článok celý, presne tak ako bol napísaný: “Je objektívny, dostatočne zrozumiteľný a pre obyvateľov Kremnice pochopiteľný,” odpovedal Juraj Džmura, podľa ktorého “predkladatelia majú za to, že každý čitateľ Kremnických novín má právo vytvoriť si vlastný názor, avšak nie z jednostranne predostretých vyjadrení, bez možnosti objektívnej reakcie “druhej“ strany.” Uverejňujeme teda celý text reakcie predkladateľov zákona a nižšie aj otázky, na ktoré predkladatelia zákona odpovedať odmietli.

Reakcia Jany Laššákovej, Jána Senka, Emílie Műllerovej a Michala Bagačku

V informačnom mesačníku samosprávy – Kremnické noviny, XXIII. ročník, zo dňa 26. júna 2014, bol na strane 6 zverejnený článok pod názvom Balážová: Zákon o povoľovaní ťažby referendom je zlý. Autor článku Silver Jurtinus reaguje na predloženú novelu zákona č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) v znení neskorších predpisov, pričom v článku cituje najmä primátorku mesta Kremnica Zuzanu Balážovú, ako aj zástupcu Občianskeho združenia Kremnica nad zlato Ľuboša Kűrtyho. Predkladatelia predmetnej novely poslanci NR SR za stranu SMER-SD Jana Laššáková, Ján Senko, Emília Műllerová a Michal Bagačka nesúhlasíme s obsahom zverejneného článku a považujeme ho za  zjavne zavádzajúci.

Nami predloženou novelou sa výslovne zakazuje spracovanie, úprava alebo zušľachťovanie nerastov technológiou kyanidového lúhovania, ako aj umiestňovanie skládok, úložísk alebo odkalísk odpadov zo spracovania, úpravy alebo zušľachťovania nerastov technológiou kyanidového lúhovania. Zavádza sa taktiež princíp rešpektovania a podporovania komunálnej demokracie reprezentovanej miestnym referendom, ktoré predstavuje najvyššiu formu demokracie. Výlučne kladný výsledok miestneho referenda v každej dotknutej obci predstavuje jediný zákonný prostriedok  ako prekonať tento zákaz. Je tak garantované právo obyvateľov dotknutých obcí slobodne rozhodnúť o vyslovení súhlasu so spracovaním, úpravou alebo zušľachťovaním nerastov technológiou kyanidového lúhovania, ako aj s umiestňovaním skládok, úložísk alebo odkalísk odpadov zo spracovania, úpravy alebo zušľachťovania nerastov technológiou kyanidového lúhovania.

Sme preto prekvapení najmä z citovaného negatívneho názoru primátorky Zuzany Balážovej v uvedenom článku, ktorá občianske referendum považuje za mestám škodiace a ktoré pán Kűrty dokonca nazýva rafinovanou fintou. Obaja tak spochybňujú vôľu a najvyššie prirodzené právo nielen obyvateľov Kremnice, ale aj iných dotknutých obcí, slobodne prostredníctvom referenda rozhodnúť o tak citlivej problematike vo svojej obci samostatne. Predložený návrh zákona je pritom reakciou na iniciatívy z radov samospráv, ako aj viacerých občianskych združení, ktoré vznikli najmä na Podpoľaní a v Kremnici. Tieto boli zamerané proti spracovaniu rúd s použitím technológie kyanidového lúhovania a boli za zapojenie verejnosti, ako aj volených zástupcov obcí do všetkých rozhodovacích procesov dotýkajúcich sa závažných dopadov na život obyvateľov a životné prostredie.

V rámci diskusie k novele zákona č. 569/2007 Z.z. o geologických prácach (geologický zákon) v znení neskorších predpisov, boli v rozprave prednesené aj návrhy poslancov týkajúce sa používania technológie kyanidového lúhovania pri spracovaní zlata. Minister ŽP SR ako predkladateľ návrhu novely geologického zákona nesúhlasil, aby v ňom bola riešená aj problematika používania technológie kyanidového lúhovania pri spracovaní zlata, keďže táto je upravená v banskom zákone, ktorý spadá pod gesciu MH SR. Po dohode s ministrom hospodárstva bol preto prijatý záver, že táto problematika bude riešená samostatne v novele banského zákona. Vznikla tak vhodná príležitosť k tomu, aby sme pristúpili k riešeniu problematiky spracovania nerastov kyanidovým lúhovaním v banskom zákone a ešte pri prerokovávaní geologického zákona sme prisľúbili širokej verejnosti, že v čo najkratšom čase pripravíme novelu banského zákona a budeme sa snažiť riešiť túto problematiku.

Absolvovali sme jednania so zástupcami MH SR, MŽP SR, zástupcami samospráv, zástupcami podnikateľských a odborových združení, ako aj odborníkmi zaoberajúcimi sa dlhodobo touto problematikou. Do dnešného dňa sme neboli ako predkladatelia kontaktovaní nikým zo samosprávy mesta Kremnica a ani Občianskeho združenia Kremnica nad zlato, zatiaľ čo zástupcovia samosprávy z oblasti Podpoľania sa od predloženia návrhu zákona aktívne a iniciatívne zúčastňujú procesu jeho prerokovávania. Na základe výsledkov týchto rokovaní sa uvažuje o úprave nákladov referenda tak, aby zaťažovali nie obec, ale žiadateľa a taktiež o zavedení referenda ešte pred určením samotného dobývacieho priestoru.

Pri prerokovávaní predmetného návrhu musíme rešpektovať doposiaľ platnú legislatívu a veľmi obozretne reagovať na rozdielne právne a faktické situácie legálne vzniknuté v Detve, kde ešte nie je určený dobývací priestor a je prerušené konanie o jeho určenie do dňa 31.12.2016, v Kremnici, kde už je určený dobývací priestor, avšak banská činnosť zatiaľ povolená nie, ako aj v Hodruši, kde je určený dobývací priestor a už povolená banská činnosť bez použitia technológie kyanidového lúhovania. Definitívny zákaz ťažby tak, ako bol prezentovaný v predmetnom článku, neberúc vôbec do úvahy tento existujúci skutkový a právny stav, by mohol viesť zo strany organizácií s už určeným dobývacím priestorom k miliónovým žalobám  voči Slovenskej republike o náhradu im vzniknutých skutočných škôd a ušlých ziskov.

Taktiež považujeme za potrebné zdôrazniť, že predkladatelia návrhu zákona ako poslanci zastupujúci všetkých občanov Slovenskej republiky, musíme brať do úvahy oprávnené záujmy a pripomienky všetkých dotknutých subjektov a teda aj stoviek baníkov pôsobiacich na území Detvy, Kremnice, Hodruše, či iných obcí na území Slovenskej republiky. Preto všeobecné zakonzervovanie ložísk vybraných nerastov tak, ako to navrhuje v závere článku citovaná primátorka Zuzana Balážová, by mohol v súčasnosti pripraviť stovky slovenských baníkov o ich živobytie a veľmi rýchlo zlikvidovať vyše stáročnú banícku tradíciu na Slovensku. Pritom pripomíname, že ťažba samotná nijako nesúvisí s následným spracovaním úpravou alebo zušľachťovaním vyťažených nerastov technológiou kyanidového lúhovania, ktorú nami predloženým návrhom zakazujeme.

 

Otázky Kremnických novín

1. Zdá sa, že zákon z dielne Žiga – Raši o zákaze ťažby uránu neodradil ťažiarske firmy od ďalších investícií do uránového projektu v Košiciach. Materská firma Ludoviky Energy sa spojila s austrálskou firmou Forte Energy a dohodli sa, že v nasledujúcich desiatich rokoch investujú do uránového projektu v Košiciach 3,5 milióna dolárov. Ludovika Energy nevydala jedinú tlačovú správu, v ktorej by kritizovala zákon, ktorý podľa primátora Rašiho “definitívne zakázal ťažbu uránu v Košiciach”. Na poplach nebijú ani kremnickí a detvianski ťažiari. Zdá sa, že pripravovaný zákon im nijako ich plány neskríži. Neobávate sa toho, že referendum by po dlhotrvajúcej mediálnej kampani, mohlo byť úspešné? Napríklad na druhý – tretí pokus v prípade, že podobne ako v Košiciach sa referendá budú môcť konať každé 4 roky? Reagujte prosím na argument Ľuboša Kürthyho: „V lokalite, ktorej hrozí neustále opakovanie referenda o ťažbe, nemožno zabezpečiť žiadnu serióznu investíciu. Vytvára sa tak nestabilné podnikateľské prostredie, keďže nikto nedá svoje peniaze do mesta s potenciálom devastácie, o čom Kremnica za posledných osem rokov niečo vie. Po ďalších ôsmych rokoch by doslova vyhladovaný zvyšok sociálne odkázaného pôvodného obyvateľstva súhlasil so všetkým.“

2. Ako sa do návrhu zákona dostal princíp miestneho referenda? Kto konkrétne navrhol výnimku? Okolité krajiny, ktoré takýto zákon prijali, ho prijali bez výnimiek…

3. Nemáte pocit, že možnosť referenda otvára nepriamo dvere ťažiarskym firmám? Reagujte prosím na argument primátorky: „Namiesto toho, aby sme sa hrozby ťažby definitívne zbavili, budeme zažívať permanentný tlak a referendum každé štyri roky. Hrozí aj, že zákon o konaní miestneho referenda sa zmení a zníži sa kvórum potrebnej účasti pre platnosť referenda. Navyše poznáme aj prípady, keď sa krátko pred voľbami, alebo miestnym referendom, prihlásila na trvalý pobyt v obci skupina občanov, ktorí potom zásadne zmenili výsledok hlasovania.“

4. Píšete: “Predkladatelia predmetnej novely poslanci NR SR za stranu SMER-SD Jana Laššáková, Ján Senko, Emília Műllerová a Michal Bagačka nesúhlasíme s obsahom zverejneného článku a považujeme ho za zjavne zavádzajúci.“
Čo konkrétne v spomínanom článku považujete za zjavne zavádzajúce? Text, ktorý ste žiadali uverejniť, odpoveď na túto otázku nedáva.

5. Píšete: „Predložený návrh zákona je pritom reakciou na iniciatívy z radov samospráv, ako aj viacerých občianskych združení, ktoré vznikli najmä na Podpoľaní a v Kremnici. Tieto boli zamerané proti spracovaniu rúd s použitím technológie kyanidového lúhovania a boli za zapojenie verejnosti, ako aj volených zástupcov obcí do všetkých rozhodovacích procesov dotýkajúcich sa závažných dopadov na život obyvateľov a životné prostredie.“
Nemyslíte si, že možnosti zapojenia verejnosti do všetkých rozhodovacích procesov dotýkajúcich sa závažných dopadov na život obyvateľov a životné prostredie už občania Slovenska majú vďaka legislatíve EU, aj ich využívajú, častokrát sa však ich reálneho naplnenia musia domáhať až na súdoch, keďže štátne úrady SR tieto práva občanov ignorujú?

6. Píšete:.“Absolvovali sme jednania so zástupcami MH SR, MŽP SR, zástupcami samospráv, zástupcami podnikateľských a odborových združení, ako aj odborníkmi zaoberajúcimi sa dlhodobo touto problematikou.“
Môžete byť prosím konkrétnejší, menovite kto za ministerstvá? Aké samosprávy? Ktoré podnikateľské združenia? Ktorí odborníci?

7. Píšete: “Na základe výsledkov týchto rokovaní sa uvažuje o úprave nákladov referenda tak, aby zaťažovali nie obec, ale žiadateľa a taktiež o zavedení referenda ešte pred určením samotného dobývacieho priestoru.“
V Kremnici je dobývací priestor určený ešte z čias socializmu, jeho zmenšeniu štátny úrad bráni. Keďže referendum má prebehnúť ešte pred určením samotného dobývacieho priestoru, znamená to, že Kremnice sa ani nebude týkať?

8. Píšete: “Definitívny zákaz ťažby tak, ako bol prezentovaný v predmetnom článku, neberúc vôbec do úvahy tento existujúci skutkový a právny stav, by mohol viesť zo strany organizácií s už určeným dobývacím priestorom k miliónovým žalobám voči Slovenskej republike o náhradu im vzniknutých skutočných škôd a ušlých ziskov.“
Prečo sa predkladatelia obávajú náhrad údajných škôd, keď sami ťažiari svoj biznis nazývajú „rizikovým“ a ich akcie s aktuálnou hodnotou 4 akcie za jeden cent, 400 akcií za 1€, obchodujú na burze alternatívnych investícií? Ak sa SMER-SD nebojí ísť do sporu s nadnárodnými poisťovňami, prečo sa bojí ísť do sporu s šestákovou firmou?

9. Píšete: “Preto všeobecné zakonzervovanie ložísk vybraných nerastov tak, ako to navrhuje v závere článku citovaná primátorka Zuzana Balážová, by mohol v súčasnosti pripraviť stovky slovenských baníkov o ich živobytie a veľmi rýchlo zlikvidovať vyše stáročnú banícku tradíciu na Slovensku.“
Primátorka v článku nehovorila o „všeobecnom zakonzervovaní ložísk“, ale o zákone, v ktorom sa jasne zadefinuje, ktoré ložiská nerastov nášho národného bohatstva zostanú zakonzervované pre budúce generácie a otvoria sa len v prípade núdze. Neuvažovali predkladatelia o takomto riešení?

10. Píšete: “Taktiež považujeme za potrebné zdôrazniť, že predkladatelia návrhu zákona ako poslanci zastupujúci všetkých občanov Slovenskej republiky, musíme brať do úvahy oprávnené záujmy a pripomienky všetkých dotknutých subjektov a teda aj stoviek baníkov pôsobiacich na území Detvy, Kremnice, Hodruše, či iných obcí na území Slovenskej republiky.“
Koľko baníkov podľa predkladateľov pôsobí na území Kremnice a Detvy, teda miest, ktorých sa má zákon predovšetkým týkať?

Silver Jurtinus

Print Friendly, PDF & Email