Ad Balážová: Zákon o povoľovaní ťažby referendom je zlý

Predkladatelia novely zákona, ktorá zavádza inštitút referenda do povoľovacieho procesu spracovania zlata kyanidom, reagujú na článok zverejnený v júnovom vydaní KN a považujú ho za zjavne zavádzajúci. V čom má byť článok zavádzajúci, nevysvetlili.

Redakciu Kremnických novín oslovil Juraj Džmura, poradca Jany Laššákovej, podľa ktorého redakcia Kremnických novín neumožnila reakciu k názorom a vyjadreniam primátorky mesta Zuzany Balážovej a zástupcu Občianskeho združenia Kremnica nad zlato Ľuboša Kűrtyho aj “druhej“ strane – teda predkladateľom predmetnej novely. Žiadal preto, aby Kremnické noviny zverejnili v najbližšom vydaní reakciu predkladateľov na predmetný článok v presnom znení, v akom bol zaslaný. Keďže reakcia predkladateľov neodpovedala na otázky, ktoré boli v pôvodnom článku otvorené, redakcia Kremnických novín žiadala o osobné stretnutie s predkladateľmi zákona a ponúkli sme im priestor pre vysvetlenie svojich pohnútok formou rozhovoru, čo predkladatelia odmietli. Otázky žiadali zaslať písomne a redakcia KN predkladateľom zaslala 10 otázok. Na otázky odpovedať odmietli a opäť žiadali uverejniť svoj článok celý, presne tak ako bol napísaný: „Je objektívny, dostatočne zrozumiteľný a pre obyvateľov Kremnice pochopiteľný,“ odpovedal Juraj Džmura, podľa ktorého „predkladatelia majú za to, že každý čitateľ Kremnických novín má právo vytvoriť si vlastný názor, avšak nie z jednostranne predostretých vyjadrení, bez možnosti objektívnej reakcie “druhej“ strany.“ Uverejňujeme teda celý text reakcie predkladateľov zákona a nižšie aj otázky, na ktoré predkladatelia zákona odpovedať odmietli.

Reakcia Jany Laššákovej, Jána Senka, Emílie Műllerovej a Michala Bagačku

V informačnom mesačníku samosprávy – Kremnické noviny, XXIII. ročník, zo dňa 26. júna 2014, bol na strane 6 zverejnený článok pod názvom Balážová: Zákon o povoľovaní ťažby referendom je zlý. Autor článku Silver Jurtinus reaguje na predloženú novelu zákona č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) v znení neskorších predpisov, pričom v článku cituje najmä primátorku mesta Kremnica Zuzanu Balážovú, ako aj zástupcu Občianskeho združenia Kremnica nad zlato Ľuboša Kűrtyho. Predkladatelia predmetnej novely poslanci NR SR za stranu SMER-SD Jana Laššáková, Ján Senko, Emília Műllerová a Michal Bagačka nesúhlasíme s obsahom zverejneného článku a považujeme ho za  zjavne zavádzajúci.

Nami predloženou novelou sa výslovne zakazuje spracovanie, úprava alebo zušľachťovanie nerastov technológiou kyanidového lúhovania, ako aj umiestňovanie skládok, úložísk alebo odkalísk odpadov zo spracovania, úpravy alebo zušľachťovania nerastov technológiou kyanidového lúhovania. Zavádza sa taktiež princíp rešpektovania a podporovania komunálnej demokracie reprezentovanej miestnym referendom, ktoré predstavuje najvyššiu formu demokracie. Výlučne kladný výsledok miestneho referenda v každej dotknutej obci predstavuje jediný zákonný prostriedok  ako prekonať tento zákaz. Je tak garantované právo obyvateľov dotknutých obcí slobodne rozhodnúť o vyslovení súhlasu so spracovaním, úpravou alebo zušľachťovaním nerastov technológiou kyanidového lúhovania, ako aj s umiestňovaním skládok, úložísk alebo odkalísk odpadov zo spracovania, úpravy alebo zušľachťovania nerastov technológiou kyanidového lúhovania.

Sme preto prekvapení najmä z citovaného negatívneho názoru primátorky Zuzany Balážovej v uvedenom článku, ktorá občianske referendum považuje za mestám škodiace a ktoré pán Kűrty dokonca nazýva rafinovanou fintou. Obaja tak spochybňujú vôľu a najvyššie prirodzené právo nielen obyvateľov Kremnice, ale aj iných dotknutých obcí, slobodne prostredníctvom referenda rozhodnúť o tak citlivej problematike vo svojej obci samostatne. Predložený návrh zákona je pritom reakciou na iniciatívy z radov samospráv, ako aj viacerých občianskych združení, ktoré vznikli najmä na Podpoľaní a v Kremnici. Tieto boli zamerané proti spracovaniu rúd s použitím technológie kyanidového lúhovania a boli za zapojenie verejnosti, ako aj volených zástupcov obcí do všetkých rozhodovacích procesov dotýkajúcich sa závažných dopadov na život obyvateľov a životné prostredie.

V rámci diskusie k novele zákona č. 569/2007 Z.z. o geologických prácach (geologický zákon) v znení neskorších predpisov, boli v rozprave prednesené aj návrhy poslancov týkajúce sa používania technológie kyanidového lúhovania pri spracovaní zlata. Minister ŽP SR ako predkladateľ návrhu novely geologického zákona nesúhlasil, aby v ňom bola riešená aj problematika používania technológie kyanidového lúhovania pri spracovaní zlata, keďže táto je upravená v banskom zákone, ktorý spadá pod gesciu MH SR. Po dohode s ministrom hospodárstva bol preto prijatý záver, že táto problematika bude riešená samostatne v novele banského zákona. Vznikla tak vhodná príležitosť k tomu, aby sme pristúpili k riešeniu problematiky spracovania nerastov kyanidovým lúhovaním v banskom zákone a ešte pri prerokovávaní geologického zákona sme prisľúbili širokej verejnosti, že v čo najkratšom čase pripravíme novelu banského zákona a budeme sa snažiť riešiť túto problematiku.

Absolvovali sme jednania so zástupcami MH SR, MŽP SR, zástupcami samospráv, zástupcami podnikateľských a odborových združení, ako aj odborníkmi zaoberajúcimi sa dlhodobo touto problematikou. Do dnešného dňa sme neboli ako predkladatelia kontaktovaní nikým zo samosprávy mesta Kremnica a ani Občianskeho združenia Kremnica nad zlato, zatiaľ čo zástupcovia samosprávy z oblasti Podpoľania sa od predloženia návrhu zákona aktívne a iniciatívne zúčastňujú procesu jeho prerokovávania. Na základe výsledkov týchto rokovaní sa uvažuje o úprave nákladov referenda tak, aby zaťažovali nie obec, ale žiadateľa a taktiež o zavedení referenda ešte pred určením samotného dobývacieho priestoru.

Pri prerokovávaní predmetného návrhu musíme rešpektovať doposiaľ platnú legislatívu a veľmi obozretne reagovať na rozdielne právne a faktické situácie legálne vzniknuté v Detve, kde ešte nie je určený dobývací priestor a je prerušené konanie o jeho určenie do dňa 31.12.2016, v Kremnici, kde už je určený dobývací priestor, avšak banská činnosť zatiaľ povolená nie, ako aj v Hodruši, kde je určený dobývací priestor a už povolená banská činnosť bez použitia technológie kyanidového lúhovania. Definitívny zákaz ťažby tak, ako bol prezentovaný v predmetnom článku, neberúc vôbec do úvahy tento existujúci skutkový a právny stav, by mohol viesť zo strany organizácií s už určeným dobývacím priestorom k miliónovým žalobám  voči Slovenskej republike o náhradu im vzniknutých skutočných škôd a ušlých ziskov.

Taktiež považujeme za potrebné zdôrazniť, že predkladatelia návrhu zákona ako poslanci zastupujúci všetkých občanov Slovenskej republiky, musíme brať do úvahy oprávnené záujmy a pripomienky všetkých dotknutých subjektov a teda aj stoviek baníkov pôsobiacich na území Detvy, Kremnice, Hodruše, či iných obcí na území Slovenskej republiky. Preto všeobecné zakonzervovanie ložísk vybraných nerastov tak, ako to navrhuje v závere článku citovaná primátorka Zuzana Balážová, by mohol v súčasnosti pripraviť stovky slovenských baníkov o ich živobytie a veľmi rýchlo zlikvidovať vyše stáročnú banícku tradíciu na Slovensku. Pritom pripomíname, že ťažba samotná nijako nesúvisí s následným spracovaním úpravou alebo zušľachťovaním vyťažených nerastov technológiou kyanidového lúhovania, ktorú nami predloženým návrhom zakazujeme.

 

Otázky Kremnických novín

1. Zdá sa, že zákon z dielne Žiga – Raši o zákaze ťažby uránu neodradil ťažiarske firmy od ďalších investícií do uránového projektu v Košiciach. Materská firma Ludoviky Energy sa spojila s austrálskou firmou Forte Energy a dohodli sa, že v nasledujúcich desiatich rokoch investujú do uránového projektu v Košiciach 3,5 milióna dolárov. Ludovika Energy nevydala jedinú tlačovú správu, v ktorej by kritizovala zákon, ktorý podľa primátora Rašiho „definitívne zakázal ťažbu uránu v Košiciach“. Na poplach nebijú ani kremnickí a detvianski ťažiari. Zdá sa, že pripravovaný zákon im nijako ich plány neskríži. Neobávate sa toho, že referendum by po dlhotrvajúcej mediálnej kampani, mohlo byť úspešné? Napríklad na druhý – tretí pokus v prípade, že podobne ako v Košiciach sa referendá budú môcť konať každé 4 roky? Reagujte prosím na argument Ľuboša Kürthyho: „V lokalite, ktorej hrozí neustále opakovanie referenda o ťažbe, nemožno zabezpečiť žiadnu serióznu investíciu. Vytvára sa tak nestabilné podnikateľské prostredie, keďže nikto nedá svoje peniaze do mesta s potenciálom devastácie, o čom Kremnica za posledných osem rokov niečo vie. Po ďalších ôsmych rokoch by doslova vyhladovaný zvyšok sociálne odkázaného pôvodného obyvateľstva súhlasil so všetkým.“

2. Ako sa do návrhu zákona dostal princíp miestneho referenda? Kto konkrétne navrhol výnimku? Okolité krajiny, ktoré takýto zákon prijali, ho prijali bez výnimiek…

3. Nemáte pocit, že možnosť referenda otvára nepriamo dvere ťažiarskym firmám? Reagujte prosím na argument primátorky: „Namiesto toho, aby sme sa hrozby ťažby definitívne zbavili, budeme zažívať permanentný tlak a referendum každé štyri roky. Hrozí aj, že zákon o konaní miestneho referenda sa zmení a zníži sa kvórum potrebnej účasti pre platnosť referenda. Navyše poznáme aj prípady, keď sa krátko pred voľbami, alebo miestnym referendom, prihlásila na trvalý pobyt v obci skupina občanov, ktorí potom zásadne zmenili výsledok hlasovania.“

4. Píšete: “Predkladatelia predmetnej novely poslanci NR SR za stranu SMER-SD Jana Laššáková, Ján Senko, Emília Műllerová a Michal Bagačka nesúhlasíme s obsahom zverejneného článku a považujeme ho za zjavne zavádzajúci.“
Čo konkrétne v spomínanom článku považujete za zjavne zavádzajúce? Text, ktorý ste žiadali uverejniť, odpoveď na túto otázku nedáva.

5. Píšete: „Predložený návrh zákona je pritom reakciou na iniciatívy z radov samospráv, ako aj viacerých občianskych združení, ktoré vznikli najmä na Podpoľaní a v Kremnici. Tieto boli zamerané proti spracovaniu rúd s použitím technológie kyanidového lúhovania a boli za zapojenie verejnosti, ako aj volených zástupcov obcí do všetkých rozhodovacích procesov dotýkajúcich sa závažných dopadov na život obyvateľov a životné prostredie.“
Nemyslíte si, že možnosti zapojenia verejnosti do všetkých rozhodovacích procesov dotýkajúcich sa závažných dopadov na život obyvateľov a životné prostredie už občania Slovenska majú vďaka legislatíve EU, aj ich využívajú, častokrát sa však ich reálneho naplnenia musia domáhať až na súdoch, keďže štátne úrady SR tieto práva občanov ignorujú?

6. Píšete:.“Absolvovali sme jednania so zástupcami MH SR, MŽP SR, zástupcami samospráv, zástupcami podnikateľských a odborových združení, ako aj odborníkmi zaoberajúcimi sa dlhodobo touto problematikou.“
Môžete byť prosím konkrétnejší, menovite kto za ministerstvá? Aké samosprávy? Ktoré podnikateľské združenia? Ktorí odborníci?

7. Píšete: “Na základe výsledkov týchto rokovaní sa uvažuje o úprave nákladov referenda tak, aby zaťažovali nie obec, ale žiadateľa a taktiež o zavedení referenda ešte pred určením samotného dobývacieho priestoru.“
V Kremnici je dobývací priestor určený ešte z čias socializmu, jeho zmenšeniu štátny úrad bráni. Keďže referendum má prebehnúť ešte pred určením samotného dobývacieho priestoru, znamená to, že Kremnice sa ani nebude týkať?

8. Píšete: “Definitívny zákaz ťažby tak, ako bol prezentovaný v predmetnom článku, neberúc vôbec do úvahy tento existujúci skutkový a právny stav, by mohol viesť zo strany organizácií s už určeným dobývacím priestorom k miliónovým žalobám voči Slovenskej republike o náhradu im vzniknutých skutočných škôd a ušlých ziskov.“
Prečo sa predkladatelia obávajú náhrad údajných škôd, keď sami ťažiari svoj biznis nazývajú „rizikovým“ a ich akcie s aktuálnou hodnotou 4 akcie za jeden cent, 400 akcií za 1€, obchodujú na burze alternatívnych investícií? Ak sa SMER-SD nebojí ísť do sporu s nadnárodnými poisťovňami, prečo sa bojí ísť do sporu s šestákovou firmou?

9. Píšete: “Preto všeobecné zakonzervovanie ložísk vybraných nerastov tak, ako to navrhuje v závere článku citovaná primátorka Zuzana Balážová, by mohol v súčasnosti pripraviť stovky slovenských baníkov o ich živobytie a veľmi rýchlo zlikvidovať vyše stáročnú banícku tradíciu na Slovensku.“
Primátorka v článku nehovorila o „všeobecnom zakonzervovaní ložísk“, ale o zákone, v ktorom sa jasne zadefinuje, ktoré ložiská nerastov nášho národného bohatstva zostanú zakonzervované pre budúce generácie a otvoria sa len v prípade núdze. Neuvažovali predkladatelia o takomto riešení?

10. Píšete: “Taktiež považujeme za potrebné zdôrazniť, že predkladatelia návrhu zákona ako poslanci zastupujúci všetkých občanov Slovenskej republiky, musíme brať do úvahy oprávnené záujmy a pripomienky všetkých dotknutých subjektov a teda aj stoviek baníkov pôsobiacich na území Detvy, Kremnice, Hodruše, či iných obcí na území Slovenskej republiky.“
Koľko baníkov podľa predkladateľov pôsobí na území Kremnice a Detvy, teda miest, ktorých sa má zákon predovšetkým týkať?

Silver Jurtinus

Print Friendly

17 Responses to Ad Balážová: Zákon o povoľovaní ťažby referendom je zlý

  1. Nie zákon je zlý, ale zlí sú ľudia čo popierajú REFERENDUM ako najdemokratickejšiu formu rozhodovania. Zrejme je tu strach z toho aby to nedopadlo ako pri Prešove, kde aktivisti oklamali médiá a úrady, že všetci sú proti výstavbe zlievárne. Nakoniec sa ukázalo, že dve tretiny obyvateľov chcú nové pracovné miesta a teda aj zlieváreň. V Kremnici to vyzerá veľmi podobne.

  2. Prečo nie je uvedené. že je komentár k článku?

  3. Pán Frzon, byť zamestnancom ťažobnej firmy a založiť združenie OBJEKTIVITA – ktoré sa akože malo pozrieť na projekt ťažby objektívne, tak to je silná káva. Čo sa týka referenda. Pán Frzon, máte skutočne objektívny názor, že cca 1500 „súhlasných“ hlasov ZA kyanidovú ťažbu
    ( občanov dotknutých obcí)by malo byť zodpovedných za komplexný negatívny dopad ohrozenie života tisícov občanov v regione, kraji ?? Pred 3 dňami nastala už daľšia v poradí obrovská enviromentálna katastrofa pretrhnutím odkaliska – ktoré okrem kyanidu samozrejme obsahuje daľšie toxické látky a to všetko banskou činnosťou spoločnosti, ktorej predstavitelia sa hrdili aká moderná baňa so zodpovedným investovaním k životnému protrediu atd. To sú všetko len reči, keď príde na lámanie chleba. KTO na svete má tú moc zaručiť sa za to, že keď príde extrémny výkyv počasia a napríklad prívalové dažde ( ako práve v týchto dňoch) žiadna hrádza s toxickým odpadom sa nepretrhne? Kto bude platiť za škody a otrávené vodné toky? Tých 1500 kremničanov, čo by v REFERENDE dalo svoj hlas ťažbe??
    A po druhé, mám za to že x% občanov ani netuší, čo by spustenie projektu povrchovej ťažby spôsobilo a aký priamy dopad by to malo na ich život, nezaujímajú sa, alebo nerozujemú alebo sa dajú ľahko kúpiť, alebo im stačí, že im ťažiari slúbia prácu alebo pre nich pracujú alebo pracovali – ako Vy pán Frzon. A títo ludia, pri všetkej úcte, by mali rozhodnúť? Keď samotná vláda v dôvodovej správe k novele banského zákona uvádza: „Ústava Slovenskej republiky zaručuje v čl. 44 každému právo na priaznivé životné prostredie a v čl. 40 tiež každému právo na ochranu zdravia. Spracovanie, úprava alebo zušľachťovanie nerastov technológiou kyanidového lúhovania, ako aj umiestňovanie skládok, úložísk alebo odkalísk odpadov zo spracovania, úpravy alebo zušľachťovania nerastov technológiou kyanidového lúhovania predstavuje ČINNOSŤ S VÝRAZNÝM ZÁSAHOM do práva na priaznivé ŽIVOTNÉ PROSTREDIE a potenciálom ho ohroziť a poškodiť a tiež predstavuje potenciálny ZÁSAH DO ZDRAVIA POPULÁCIE. Predložený návrh zákona preto v súlade s pozitívnym záväzkom štátu na úseku sociálnych práv a práva na priaznivé životné prostredie zavádza zákonný zákaz spracovania, úpravy alebo zušľachťovania nerastov technológiou kyanidového lúhovania, ako aj umiestňovania skládok, úložísk alebo odkalísk odpadov zo spracovania, úpravy alebo zušľachťovania nerastov technológiou kyanidového lúhovania.“… Tak sa Vás pán Frzon pýtam, ak je niečo tak nebezpečné, prečo by sme mali dobrovoľne súhlasiť s ohrozením života nás a našich detí ? Máme zodpovednosť za svoj život, život našich detí, ale aj daľších generácií. Čo po nás majú zdediť – kráter, toxický odpad a mrtvu krajinu ? A práve preto, že si uvedomujem, že takých ako ste Vy s tak nebezpečným a povrchným zmýšlaním je v Kremnici viac ( vďaka peniazom, sľubom a iným PR aktivitám napr. Fora Kremnicko a podobne), aj preto je akékoľvek Referendum k tejto kauze neprijateľné z môjho uhla pohľadu. Ešte aj indiáni v Paraguai majú zodpovednejšie zmýšlanie ako poniektorí tu.

  4. Katka neviem kto ste a neviem prečo klamete a zavádzate verejnosť. Môžem doložiť výpis zo Sociálnej poisťovne, že v žiadnej ťažobnej spoločnosti som nepracoval a ani nepracujem a s Občianskym združením Fórum Kremnicko tiež nemám žiadne aktivity.
    Pýtate sa ma prečo by ste mali súhlasiť s niečím čo sa Vám nepáči. Ja neviem či Vás, alebo niekoho iného, niekto núti s niečím súhlasiť. Referendum nie je o tom. Ak by referendum dopadlo akokoľvek, môj názor by sa nezmenil, ale rešpektoval by som ho. A nepodceňujte a neurážajte obyvateľov mesta a okolitých obcí keď majú iní názor ako Vy. Aj právo na prácu a dôstojný život je v Ústave zakotvené. Ak by sa väčšina občanov pre niečo rozhodla nemusíte sa báť, že by ste musela s tým súhlasiť aj Vy. Už nežijeme v spoločnosti kde všetci všetko museli a nič nemohli. A hlúpe reči o mesačných krajinách, obnovení sopečnej činnosti, prepadnutí mesta, lietaní kameňov na strechy domov a neviem o čom ešte sú trápne, otravné, zavádzajúce a lživé.

  5. Pán Frzon, v malom meste ako je Kremnica sa nedá tváriť, že ste nestranný, lebo vaše názory na ťažbu sú celé roky známe (okrem toho ste zakladateľom a jedným z dvoch členov „združenia Objektivita“). Niekedy treba čítať aj tlač, lebo len za posledný mesiac sú vo svete evidované dve rozsiahle banské kyanidové katastrofy v Kanade a Mexiku. Vo všetkých prípadoch súkromné spoločnosti hovorili o absolútnej bezpečnosti ultramoderných technológií. V Kanade garantovala ekologickú bezpečnosť firma, ktorá mala pôvodne riešiť rumunskú Rosia Montanu (odtiaľ do Kremnice prišiel Aston z Fóra Kremnicko). Takže banské spoločnosti na báze fungovania ako Pat a Mat. To boli samozrejme reálne ťažiarske spoločnosti, nie ako ORTAC s bezcennými šestákovými akciami (aktuálne hodnota 0.24 p), ktorému stále prisluhujete.

  6. Katka,či Zuzana, kde chodíte na tie informácie ktoré tak sebaisto uvádzate na zavádzanie verejnosti? OZ Objektivita má niekoľko stovák členov z Kremnice a okolitých obcí. Aj Vy máte jedno z najbezpečnejších áut a verím tomu, že nikto(ani výrobca a ani predajca) nedal záruku za to, že sa Vám v ňom nič nestane a napriek tomu ste si ho kúpila. Ja som sa nestranným nikdy nerobil. Som za to aby sa obnovila ťažba zlata pri Kremnici. Nič iné už mestu nepomôže. Ten rad investorov čo ste sľubovali, že čaká pred Kremnicou je hoden na titul – Klamstvo desaťročia.

  7. Tak takto : Tou ZUZANOU, pán Frzon, ste mali na mysli primátorku mesta Kremnica, ktorá by sa nemala cítiť bezpečne v svojom aute?

    Ku OZ Objektivita – ak uvádzate, že OZ Objektivita má „stovky členov“, skúste napísať mená členov ….možno Vám na to budú stačiť obe ruky, predpokladám, že sú si vedomí, že svojim podpisom sa podpísali „ZA POVRCHOVU TAZBU“, tým činom urobíte mnohým občanom láskavosť a ukončíte tak hru na skrývačku. Tiež by ste mohli uverejniť stanovy a vykázať činnosť združenia od svojho založenia. Dakujem ( aj za všetkých, ktorí sú zvedaví a majú radi transparentné informácie ).
    Ako sa zdá a čas beží akcie ORTACU a cena hlúposti nie a nie stúpnuť. Samozrejme nemôžme vylúčiť, že „Aj hlúposť sa môže stať národným majetkom.“ /VOĽTER Boleslav/

  8. Mal som na mysli Vás. Ľuďom ktorí sa nevedia podpísať neverím vôbec nič. Takže tak ako Katka môžete byť aj Zuzana. Vy chcete odo mňa mená členov a vy svoje meno neuvádzate. Preto ja Vám môžem uviesť len č.42. To je veľkosť mojich trenírok.

  9. Vladimir Hudec

    Pekný deň. Dovoľte mi aby som sa zapojil aj ja do diskusie.
    Aj ja som tiež zásadne proti povrchovej ťažbe ako aj proti kyanidovým odkaliskám niekde na okolí mesta. Ale nemyslím si, že som najmúdrejší na svete.
    Ale som za slušné vzťahy a pestovanie vzájomnej úcty medzi občanmi tohto mesta. A pripustime aj iný názor než je ten náš. Ja si myslím, že diktátorov, ktorý nepripúšťali iný názor ako svoj sme tu už mali dosť.
    Skúsme sa na seba usmiať a zaželať si príjemný deň, ale aj vypočuť si a zvážiť názor aj toho druhého. Nemyslieť si že iba ja mám právo na názor a môj názor je určite ten najsprávnejší..
    Sme nejaké spoločenstvo ľudí, myslíme si že spoločenstvo civilizovaných ľudí, tak sa aj správajme civilizovane k sebe. A k tomu patrí aj slušnosť, úcta, pokora a demokracia v našom spoločenstve. A v demokracii vždy rozhoduje väčšina. Každý má právo sa vysloviť, argumentovať, vysvetľovať a zdôvodňovať svoj názor. Ale uznajme že v demokracii rozhoduje väčšina.
    Alebo sa mýlim? Hudec

  10. Príjemný den, páni.
    Po prvé, je mi ľúto, že Vás musím sklamať, ale nevediete v tomto vlákne komentárov ( ORTACOM obľúbený )dialóg s primátorkou mesta.
    Po druhé, pán Frzon, veľkosť Vášho zadku ma nijako nevzrušila a nie som si istá, či je to podstatná informácia, ktorú ste chceli dať na vedomie obyvateľom mesta.
    Pán Hudec, po Vašim celoročných nepríjemných komentároch konečne jeden sladkosťou zaváňajúci – kedže kandidujete na post primátora, nie som si istá, že občanov presvedčíte, či to je úprimné. 15. novembra sa uvidí.

    K povrchovej ťažbe a kyanidom iba toľko, tu nejde o názor, tu ide o realitu toho, čo takéto projekty prinášajú pre komunity, zdravie obyvateľov, zdevastovanie prostredia, úplne ochromenie cestovného ruchu, zníženie ceny nehnuteľností…atď. V toxickom prostredí je nemožný život – vo všeobecnosti. Tak ako si vážnosť negatívnych následkov uvedomujú odborníci, politici, geológovia (tí ktorí však nepracujú pre banskú spoločnosť), nie je pochýb o tom, že štát je tu na to aby chránil občanov, keď oni sami by mohli veľmi pochybiť – napríklad v rozhodovaní v referende. Dobre vieme aký druh reklamy ťažiari v Kremnici vykonávajú, aj cez koho tak konajú, nie sú to len miestni pseudo-podnikatelia, bežní občania, ale aj niektorí poslanci MsZ – ktorým napríklad vôbec neprekáža, že Forum Kremnicko má v svojich diagramoch v rámci spolupráce zahrnutú aj „miestnu samosprávu“. Stačí zobrať 500€ koncert…alebo iný duchaplný miniprojekt. Problémom Kremnice sú tí, ktorí s predstaviteľmi ORTACU chodia na pivko, prípadne vodku…dohodnú napríklad aj Sturecland, a dobre sa pritom pobavia, čo všetko tam krásne nakreslili, snád už nebudú domáci vymýšľať nejakú inú atrakciu, keď všetko si môžeme po ich ťažbe „vystavať“ v tom krátery po ťažbe. V Detve riaditeľ ťažiarov dostal jednu po papuli, tu však našinci sedia s nimi v lokáloch a dohadujú kšefty. To je problém Kremnice. Osobne si prajem aby občania v deň volieb rozumne zvážili, komu dajú svoj hlas, lebo ORTAC má svojho trójskeho koňa ( nie jedného), ktorý už nedočkavo erdží za bránami mesta. Všetci akcionári očakávajú, že bude zvolený ten, koho sponzorujú – či cez Forum Kremnicko alebo inou formou.

    Pán Frzon, ešte na záver, stačí si dať do google Vaše meno a hneď je zrejmé aký je Váš hlavný záujem na to aby sa začalo ťažiť…tunelovanie, hĺbenie…atď
    Dúfam, že som bola dosť úprimná a priama, tak mi už neostáva iné, len Vám zaželať všetko tak dobré ako si zaslúžite.

  11. Vážená pani. Čo by sa malo vo vyhľadávači objaviť? Ja som tam nič mimoriadne neobjavil. Úprimná budete až keď sa predstavíte. Zatiaľ je to pravý opak.

  12. Milá Katka,
    Neviem odkiaľ beriete informácie.
    Ak som správne pochopil zámer Ortacu, tak lúhovanie sa má prevádzať v uzavretom cykle a nie na kalových poliach ako v minulom storočí.
    Z odbornej literatury : Kyanidové loužení zlata se provádí působením velmi zředěného (0,1-0,2%) roztoku KCN nebo NaCN a vzdušného kyslíku na jemně rozemletou zlatonosnou horninu.
    Tak 0,1-0,2% roztok KCN ! Asi viete že KCN je nestála látka, ktorá reaguje s O2 a H2O.
    Zbytkový kyanid sa pred jeho vypustením na odkalisko
    detoxifikuje (neutralizuje). Detoxifikácia kyanidov vo
    všeobecnosti spočíva v oxidácii kyanidu, čím sa kyanidová
    molekula rozkladá na plyny oxidov uhlíka a dusíka.
    Tým sa obsah kyanidov zníži pod povolený limit a 75
    % zbytkových kyanidov podlimitného obsahu sa rozloží
    alebo vyprchá takmer okamžite po uložení kalu na odkalisko.
    Tak že žiadné odkaliská s KCN.
    Vy asi tiež nechápete čo by v tejto zomierajúcej Kremnici urobila investícia na 10-15 rokov, ktorá by zamestnala dajme tomu 500 ľudí. Len na priamych mzdách zhruba 350.000€ mesačne, t.j. 4.200.000€ ročne. A za 15 rokov ?
    Vedľajšia obsluha týchto zamestnancov : potrebujú 3 x denne jesť, bývať, športovať, kúpať sa , lyžovať, piť pivo, a tak ďalej. Jedno novovytvorené miesto vytvára ďalšie 2-3 sekundárne. Pozrite KIA, zamestnal asi 7000 ľudí a sekundárne vzniklo ďalších 35000 pracovných miest.
    Skúsme túto diskusiu očisť o témy že pri ťažbe nám budú padať kamene na hlavu, kyanid potečie potokom, lopatou budeme odhadzovať prach, alebo nebodaj sa ťažbou otvorí sopka.
    Z jamy vyjde jedno auto za 1/2 hodiny, to sa dá vyrátať matematikou I. st. zák. školy. Objem/ roky/ veľkosť nákladiaka. Kremnicou denne prejde 1000 nákladných áut.
    Neviem koľko máte rokov, či si pamätáte, ale len za posledných 30 rokov zmizla tretina historickej časti mesta, a každý rok miznú ďalšie pamiatky. Prečo ? Lebo tu bývajú ľudia bez prímov a tak pamiatky chátrajú.
    Tento rok nefunguje plaváreň a prestal existovať turistický ruch. Nie sú turisti. Lebo na Kremnicu stačí pol dňa a takých miest je v okolí stovky. Ľudia na prvom mieste chcú relaxovať , len povedľa kuknúť nejaký hrad.
    Bez výraznej investície v Kremnici , bez celoročne aktívneho aqucentra a bez záujmu občanov zomierajúcu Kremnicu iba odsúdime na absolútny úpadok.

  13. Milý pán Miloslav.
    Na tie nezmysly o neškodnosti kyanidu budem reagovať stručne – stačí si prečítať tlač, pred pár dňami sa stala najäčšia ekologická katastrofa práve pretrhnutím odkaliska v Mont Polley, je to len jeden z príkladov.
    Okrem toho ostatných výrazným negatívam, ktoré ťažba prináša – ako toxický prach, zamorenie spodných vôd, hluk pri odstreloch, otrasy pôdy atď.
    „Přinášíme zdánlivě s HF nesouvisejí zprávu o protržení hráze odkaliště dolu Mont Polley v Briské Kolumbii, v Kanadě. Avšak pro HF se používají také, i když o mnoho menší, odkaliště. Pro těžbu ropy z písků pak i větší. Protržení hrozí vždy, a i proto jsou tyto metody těžby tak nebezpečné.

    Ihned po protržení (4.8.14) začal platit úplný zákaz odběru vody pro asi 300 místních obyvatel. Lidé se nesmí ani koupat či používat vodu k jakýmkoli dalším účelům, neboť obsahuje i chemikálie (arzén a další). Do vodních toků (první na ráně byl Hazeltine Creek) a nádrží místní krásné přírody (Cariboo Regional District) uniklo pět miliónů krychlových metrů odpadních vod z dolu těžícího měď a zlato. To je množství vody odpovídající zhruba objemu 2000 olymypijských bazénů.

    http://www.cbc.ca/news/canada/british-columbia/mount-polley-mine-tailings-pond-breach-called-environmental-disaster-1.2727171

    A zde stojí za shlédnutí video s leteckými záběry na rozsah poškození zdejší přírody.

    Uvidíme, kdo uhradí škody a zda je to vlastně možné. Nabízí se zásadní otázka. Kdybychom opravdu vyčíslili škody, které světová těžba čehokoli přináší, zda by se vůbec mohla vyplatit těžba.

    Scéna kolem 11 minuty je jak z nějaké apokalypsy. A co je neuvěřitelné, zda se, že hráz od tak gigantické laguny je zhotovena pouze násypem z kalů??“

    A k Turizmu, len toľlo, práve spustenie projektu povrchovej ťažby by to ochromilo turistický ruch, ktorý vôbec nie je tak žalostný ako ho vykresľujete.

    Inak ste jeden z tých, ktorého si ORTAC chytil do svojho košiara svojim komentárom im slúžite ako reklama zadarmo – presne to, čo potrebujú a na čo sa spoliehajú. Miloslav ste prototypom reklamy ORTACU, pretože ako oni dobre vedia, potrebujú chytiť miestnych na svoju stranu, lebo keď komunita povie, že niečo chce (ťažbu v tomto prípade) je ťažké pre úrady povedať nie.

    Osobne sa hambím, že tak obyčajne sa dajú ľudia ako VY opiť rožkom a uveria na prázdne sľuby. Je to také šialene smutné. Ste vizitkou doby, prehnitej doby.

  14. Pekný deň pán Krska.
    ďakujem za Váš názor a vysvetlenie. Nie som odborník na chémiu, ale keď si chcem na niečo urobiť názor, tak sa snažím získať nejaké nestranné informácie. Niekde som čítal, že polčas rozpadu kyanidu za bežných podmienok je viac ako 530 dní. Znamená to, že koncentrácia kyanidu sa za túto dobu zníži o polovicu. môj nesúhlas s kalovými poliami vychádza aj z tohto faktu, ale kalové polia ma iritujú už zo samotného faktu existencie kalového pola v prírode. Vari Vy by ste sa išiel prechádzať vedľa kalového poľa? je to veľmi necitlivý prístup k prírode samej, ale aj k celkovému priestoru kde sa kalové pole nachádza. takže moje stanovisko je aj naďalej „bez kalového pola“.
    Ďakujem za Váš čas. Hudec

  15. Milá Katka.
    Ak má diskusia niekde pokračovať, bol by som rád, keby ste mi nevkladali výroky, ktoré som nenapísal.
    Ja netvrdím, že KCN je neškodná látka, ale že je bežné ju používať a zneutralizovať. Aj lekári vám podávajú jedy na vyliečenie, ale v správnom množstve.
    Používanie kyanidu sodného je striktne regulované a upravené smernicou Európskej únie (smernica o nakladaní s banským odpadom 2006/21/EC). EÚ zároveň uznáva, že použitie kyanidu sodného je najlepšia dostupná technológia, ktorú poznáme.
    Ešte raz . V Kremnici nemajú byť použité oxidačné kalové polia na kyanid ! Na Slovensku sa môže použiť iba uzavretý spôsob luhovania. Z prevádzky môže kal odchádzať suchý na bežiacich pásoch a vyčistená voda potokom.
    Poukazujete na ťažbu v Kanade. Ten ťažobný priestor je veľký asi ako Žiarsky okres. Kremnické ťažobné miesto 800×300 metrov, je skôr laboratórium. Pri akejkoľvek povodni je vyhlásený stav kedy sa nesmie používať voda zo studní. Je to aj logické. Ekologický problém v Mexiku je na rieke, ale my rieku v Šturci nemáme. A pri čistote nášho potoka pochybujem, že by v ňom niekto pral.
    Možno by bolo vhodné sa aj zamyslieť nad tým aké jedy používajú kremnické podniky. Máme tu zinkovňu, moriareň, galvaniku.
    Zaujímal by ma váš boj v Kremnici proti spaľovaní domového odpadu. V Kremnici sa bežne cez zimu šíri zápach spálených plastov z ktorých sa pri spaľovaní vylučuje DIOXIN.
    Dioxíny poškodzujú imunitný systém, narušujú hormonálny systém, poškodzujú vyvíjajúci sa plod v tele matky, podporujú rast nádorov, negatívne vplývajú na kardiovaskulárny systém, môžu spôsobiť cukrovku alebo kožné ochorenia, poškodzujú nervový systém. Ako bojujete proti tomu, že väčšina obyvateľov v Kremnici vypúšťa svoje fekálie do potoka a s tým fosfáty a kyseliny z čistiacich prostriedkov.
    K turistickému ruchu. Myslím , že práve na „hlúpu jamu “,z ktorej raz za ½h vyjde nákladné auto, sa príde pozrieť kopec ľudí, lebo sa ťaží zlato. S potrebným aquaparkom to budú dva ťaháky pre turistov. Mincovňa môže raziť pamätnú medailu o návšteve ťažby zlata. Potom si pozrú aj naše pekne obnovené námestie, lebo viac tu nie je.
    Ak vychádzame z toho, že pri ťažbe zlata nám budú kamene padať na hlavu a kyanid bude tiecť potokom, tak ceny nemovitostí pôjdu dole. Tomu asi neveríte ani vy. Ak sa do Kremnice budú potrebovať nasťahovať stovky ľudí, lebo Kremnica nebude schopná ponúknuť potrebné množstvo pracovníkov, tak to bude mať vplyv aj na cenu nemovitostí. Určite smerom na hor.
    V Kremnici sa odstreľovalo 200 rokov pušným prachom, potom 100 rokov dynamitom a Kremnica stojí. Pri odstrele je dôležitá rýchlosť horenia, stačí horninu narušiť a o ostatné sa postará bager. Ťažko bude mať niekto záujem po odstrele hľadať horninu po kremnických vrchoch.
    Choďte sa pozrieť do Žarnovice smerom na Veľké Pole. Stoja tam fabriky na spracovanie hliníka. Tie fabriky mohli stáť v Kremnici. Vďaka našej neschopnosti nájsť riešenia stoja v Žarnovici.
    Neupadajte k populistickej rétorike, že ja niekomu slúžim. Ja podnikám už 30 rokov, vyvážam svoje výrobky do celého sveta. Mne je v podstate ťažba ukradnutá, len mi vadí úpadok Kremnice a zúfalstvo ľudí, ktorí si nemôžu nájsť prácu. Za mňa sa hanbiť nemusíme, ja v svojom odbore som zvýraznil Kremnicu. Vy sa asi hanbíte za mňa viac ako za svoje meno ktoré nepoznáme.
    PS : Info len pre Katku. Ostatní to nečítajte. „ Mám s Ortacom už dohodnutú zákazku, že ako najväčší výrobca motovýfukov na Slovensku, budem dodávať výfuky na tie obrovské nákladné autá, čo budú jazdiť v jame.“ = „opitý rožkom“.

  16. Dobrý deň, chcel by som zareagovať na p. Miroslava Krsku.
    Ako prvé by som sa chcel spýtať. Prosím odkiaľ máte údaj že ťažobná jama bude veľká 800 × 300 metrov?
    Ortac vo svojich materiáloch uvádza rozmer jamy 1200 x 450 metrov, Hĺbka 300 metrov. To nie je žiadne laboratórium, to je ťažký zásah do prostredia – tisíc metrov od hlavného námestia s množstvom národných kultúrnych pamiatok. Čo urobí 11 rokov dennodených odstrelov horniny s kremnickým podzemím? Čo budete robiť keď sa začnú posúvať 500 ročné banské diela pod mestom a začnú vám pukať domy? (že Ortac hovorí že je to v pohode? – tak na to by som sa nespoliehal) A čo budete robiť s tým prachom ktorý bude všade naokolo, po domoch, stromoch, tráve, oknách, autách, a ktorý budete samozrejme všetci dennodenne dýchať?
    Podľa prepočtov by sa malo vyťažiť za 11 rokov okolo 10 800 000 ton horniny. Ktorá sa rozomelie postupne až na jemný púder, v uzavretom procese sa preleje kyanidom a vo forme kalu sa vyvezie na odkalisko. Takýto kal je podľa našich zákonov toxickým odpadom! Objem tejto toxickej skládky bude približne taký ako je skládka v Žiari nad Hronom. Mne to veľkosť laboratória nepripomína. Určite chodíte okolo autom, poriadne si pozrite tú masu. V nejakej dedine vedľa Kremnice budú musieť pri tom žiť ľudia a tŕpnuť pri čoraz viac sa množiacich prívalových dažďoch, či hrádza povolí alebo nie. Alebo či ťažiari sami neporušia predpis a nevylejú tam viac kalu ako im povoľuje statika hrádze – ako sa to stalo pred pár týždňami v Kanade.

    Tu je zákon o použití kyanidu u nás: § 30
    Na použitie technológie kyanidového lúhovania alebo na použitie technológií pri otvárke, príprave, dobývaní, úprave a zušľachťovaní rádioaktívnych nerastov a pri likvidácii a sanácii banských diel spojených s dobývaním rádioaktívnych nerastov je nevyhnutné povolenie Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky. Toto povolenie môže byť vydané len na základe písomnej žiadosti organizácie, ktorá mieni tieto technológie použiť. Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky žiadosť o vydanie povolenia zamietne, ak žiadateľ k predmetnej žiadosti nepriloží nasledovné prílohy:

    súhlasné stanovisko obce, v katastrálnom území ktorej
    1. sa má použiť spracovanie, respektíve úprava nerastov metódou kyanidového lúhovania alebo
    2. sa majú použiť technológie pri otvárke, príprave, dobývaní, úprave a zušľachťovaní rádioaktívnych nerastov a pri likvidácii a sanácii banských diel spojených s dobývaním nerastov s rádioaktívnymi vlastnosťami alebo
    3. má byť umiestnená skládka (úložisko, odkalisko a podobne) odpadov z banskej činnosti a zo spracovania nerastov podľa druhej vety odseku 5,
    d) súhlasné stanovisko obcí bezprostredne susediacich s obcou uvedenou v písmene c) tohto odseku,
    e) súhlasné stanovisko vyššieho územného celku (samosprávneho kraja), v územnom obvode ktorého sa obce uvedené v písmene c) a d) nachádzajú.

    Súhlasné stanovisko obcí a vyššieho územného celku (samosprávneho kraja) podľa písmen c), d)
    a e) musí byť vydané formou uznesenia zastupiteľstva, inak je neplatné.

    Pokiaľ viem tak mesto Kremnica prijalo uznesenie proti použitiu kyanidovej metódy,
    takisto Lúčky, aj Kremnické Bane
    VUC BBSK takéto uznesenie prijal 2x, v roku 2006 a 2014!
    Proti akémukoľvek použitiu kyanidu, čiže aj požitiu v uzavretom cykle.

    Čo sa týka povrchovej bane ako turistického lákadla. Len upresním že to zlato, na ktoré by sa tam mali chodiť ľudia podľa vás dívať nie je v hornine vidieť voľným okom. Budú sa chodiť dívať na bagre a nákladiaky? Chodia sa zástupy turistov pozerať na lom do Ladcov, do Lietavskej Lúčky alebo na kopec Polom pri Žiline? Nechodia. A tak isto to bude aj v Kremnici. Už teraz sa predaj nehnuteľností zastavil, a ak by sa rozbehla ťažba tak pôjdu ceny prudko dole. Lacná pracovná sila ktorá príde do Kremnice, to nebudú žiadni boháči. To budú robotníci ktorí chodia na týždňovky a bývaju na ubytovni. Alebo prídu do bane ľudia z Rumunska ako sa to už deje v Prievidzi. A tí vam cenu nehnuteľností isto nezvýšia.

    No a kto chce v Kremnici založiť tieto nevyspytateľné ekologické bomby? Firma ktorá nie je ťažobná ale len prieskumná spoločnosť! Ktorá je stratová minimálne posledných päť rokov a nevypláca nijaké dividendy. Na otázku občana uverejnenú v ich plátku – prečo nepredložili kremničanom už dávno celú dokumentáciu, kde plánujú výrobný podnik, aký proces by chceli používať, kde plánujú odkalisko – citujem „Vypracovanie zámeru stojí milióny EUR, prečo by sme ho teda mali žiadať, aby ho predložil, keď sme ani len neidentifikovali, aký projekt by sme my sami chceli rozvinúť zo zlata a striebra?“ Pripomína mi to taktiku ako používajú šmejdi na dôchodcov.
    Podľa poslednej finančnej správy ktorú majú zverejnenú v slovenčine na svojej stránke má firma k marcu 2014 hotovosť už len 2,253,000 libier čo je 2,8 milióna Euro. To majú tak na rok a pol existencie.

  17. Dobojované.
    Múdri súdruhovia z našej najsociálnejšej strany sa na základe ekonomických a enviromentálnych faktorov rozhodli, že lúhovanie kyanidom je tak nebezpečné, že by mohlo ohroziť preferencie ich strany.
    Konečne nič nebráni investorom, ktorí odmietali v Kremnici investovať, lebo sa cítili ohrození povrchovou ťažbou, vstúpiť na Kremnický trh s prácou.
    Konečne sa môže rozvíjať individuálna bytová výstavba, otvárať nové obchody, reštaurácie a ubytovacie zariadenia pre nekonečný prúd turistov, ktorí z vyššie uvedeného dôvodu našu obec obchádzali.
    Teraz budú môcť odporcovia ťažby , ktorí upozorňovali na nezáujem investorov, hrdo verejne prezentovať nové investície a nové pracovné miesta v našom meste.
    Budem sa tešiť, keď vyriešenie traumy nebude pripomínať víťazstvo
    kráľa z Epeiru.

Pridaj komentár