Šachový klub oslávil osemdesiate výročie založenia

Kremnickí šachisti si výročie pripomenuli slávnostným galaprogramom a simultánkou so slovenským šachovým veľmajstrom Jánom Markošom.

Podľa Jána Markoša je osemdesiatročný šachový klub na Slovensku pomerne výnimočná vec. „Na takéto oslavy nie som pozývaný až tak často, ale v Kremnici to pre mňa má výnimočný nádych, pretože keby nebolo kremnického šachového klubu, tak pravdepodobne nehrám šach ani ja. Môj starý otec totiž hrával za Kremnicu, môj otec hrával štvrtú ligu za Kremnicu, takže je tam červená niť, ktorá ma púta k tomuto mestu,“ hovorí slovenská šachová jednotka.

Históriu klubu zachovali kronikári

Ladislav Šipeky, zástupca Slovenského šachového zväzu ktorý bol na slávnosti prítomný, vraví, že síce na Slovensku sú aj staršie kluby, žiaden však nemá svoju históriu zmapovanú tak dobre ako ten kremnický: „Práve znalosť svojej histórie robí kremnický šachový klub výnimočným.“ Šachový klub Mestské lesy Kremnica za to vďačia svojim trom dlhoročným kronikárom, ktorí život klubu dokumentovali – Jaromír Lehocký, Jaroslav Faltýnek a súčasný tajomník oddielu Bohuš Wollner. „Pán Lehocký tvoril kroniku po svojom, pán Karaska mu dodával fotografie a on k tomu písal svoje myšlienky. Keď zomrel pán Faltýnek, nikto sa tomu nevenoval. Kroniky zapadali prachom, neodkladali sme ani výsledky turnajov. Nakoniec sa však podarilo k všetkým výsledkom , okrem jedného, dopátrať,“ hovorí súčasný kronikár Bohuš Wollner. „Jediný dokument ktorý nám chýba, sú víťazi turnaja z roku 2010.“ Wollner však chce kroniku zápisom o oslave osemdesiateho výročia klubu ukončiť. „Touto akciou kroniku zapečatím. Chceme si dať spraviť internetovú stránku, kde sa všetko nanovo vloží, bude tam história, nové veci, bude tam všetko a bude to na jednom mieste. Ešte stále sa rozhodujeme, ale môj názor je ísť cestou novodobých technológií.“

Šach sa presúva na internet

Nielen kroniky, ale aj šachová hra sa podľa Jána Markoša presúva na internet. “Počet šachistov mnohonásobne vzrástol vďaka tomu, že šachy sa hrajú cez internet. Predtým ste sa museli s niekým dohodnúť, ísť niekam, mať šachovnicu. Teraz sa stačí prihlásiť na server a môžete si hneď zahrať. Keď hráme nejaký významný turnaj, na miesto sa príde pozrieť desať ľudí a vyzerá to ako fiasko. Ale ďalších desaťtisíc ľudí turnaj sleduje online cez internet,“ hovorí Markoš. Do šachu podľa neho veľmi zasiahli aj počítače. „Hrubá výpočtová sila funguje tak, že počítače hrajú silnejšie ako ľudia. Ale ani v atletike sa nikto nečuduje, že Usain Bolt nedobehne Porsche.“

Osobnosti kremnického šachu ocenili pamätnou mincou

Viliam Puskajler si preberá pamätnú mincu pri príležitosti 80. výročia  založenia šachového klubu v Kremnici

Viliam Puskajler si preberá pamätnú mincu pri príležitosti 80. výročia založenia šachového klubu v Kremnici

V súčasnosti sú na súpiske Šachového klubu Mestské lesy Kremnica dvadsiati hráči od sedemdesiatnikov po tínedžerov. V minulosti sa však tomuto mentálnemu športu v Kremnici venovalo mnoho ďalších hráčov: „Za osemdesiatročné obdobie sa venovalo šachu v Kremnici, či už ako hráči alebo funkcionári, viac ako 170 osobností. Dovolím si použiť toto oslovenie, pretože boli medzi nami mnohí, čo preslávili Kremnicu. Z Kremnice vzišiel napríklad aj prezident a spoluzakladateľ Šachového zväzu pán Viliam Puskajler. Medzi šachistami bolo aj veľa lekárov – doktor Kvietok, doktorka Blahyjová, doktor Edelsberger a ďalší. Ďalej sú to dnes už známi umelci – Anton Brčka, Ján Fakľa, Jožko Benci, manažéri ako Karol Klobušický. Zoznam osobností by bol ešte dlhý. Určite však treba poďakovať Ivanovi Kramlovi – dlhoročnému predsedovi a musím tiež spomenúť Dušana Karasku – dlhoročného hospodára klubu,“ povedal v slávnostnom príhovore predseda klubu Norbert Boldiš. Štyridsať najvýznamnejších osobnosti šachového života ocenili pamätnou mincou od Drahomíra Zobeka.

Chuť je, nápady sú

V simultánke s desiatimi hráčmi 8 partií vyhral, dvaja hráči s ním dokázali remizovať. Ani v hre naslepo Mokroš nezaváhal a partiu vyhral.

V simultánke s desiatimi hráčmi 8 partií vyhral, dvaja hráči s ním dokázali remizovať. Ani v hre naslepo Markoš nezaváhal a partiu s prehľadom vyhral.

Keď mal Ján Markoš osem rokov, ešte mal kopačky a ako vraví, túžil byť Messi. „V deviatich rokoch som už ale hrával šachové turnaje a ukázalo sa, že stredopoliar zo mňa nebude. Šach nie je ako futbal v tom zmysle, že všetci na štadióne vedia, čo sa deje. Šach je skôr ako vážna hudba, má vrstvy, ktoré musí človek pochopiť, aby si dokázal ten zážitok vychutnať. To pochopenie sa dá vypestovať, môže to naučiť tréner alebo knihy. Ja sám mám v počítači šesťtisíc šachových kníh. Okolo šachu je celá veda,“ hovorí Markoš, podľa ktorého je šach o rozhodnutiach, o zodpovednosti. „Je to pomerne dynamický šport. Mohol by oslovovať aj manažérov firiem, ktorý musia robiť dobré a pomerne rýchle strategické rozhodnutia s čiastočnými informáciami.“ Podľa tajomníka klubu Bohuša Wollnera sa členovia klubu snažia šach spopularizovať na školách aj u širokej verejnosti. „Robíme dva turnaje a rozprávame sa o možnosti robiť tretí. Uvažujeme, že by sme ho nazvali po našom priateľovi a kronikárovi Jaroslavovi Faltýkovi. Chuť je, nápady sú.“ 

 

Silver Jurtinus

Print Friendly, PDF & Email