Na úpätí vrchu Šturc, na svahu priklonenom k mestu Kremnica, bola vybudovaná Krížová cesta ukončená kostolom sv. Kríža. Tvorí tak druhú dominantu mesta po Hradnom areáli s kostolom sv. Kataríny. Objekty Krížovej cesty spolu s kostolom zapadajú do krajinného obrazu historického mesta Kremnice.
Nachádzajú sa na vyhlásenom chránenom území – Pamiatková zóna: Územie banských diel v okolí Kremnice. Prvý písomný doklad o existencii Kalvárie v katastrálnom území Kremnica je zaznamenaný v Kronike Františkánov o začatí výstavby kostola sv. Kríža - Barok v r. 1729, ako šiesteho v meste Kremnica, postaveného na preslávenom vrchu cvičišťa - teraz nazývaného Kalvária. Ukončenie stavby v r. 1734, potvrdzuje zobratý štítok z kostola, uložený v depozite NBS MMM v Kremnici. Kostol bol postavený ako ukončenie Krížovej cesty. Pôvodne Krížová cesta pozostávala zo siedmich kaplniek, (každá predstavovala 2 zastavenia Krížovej cesty), čo potvrdzuje Banská mapa z roku 1741. Postupne boli dostavené ďalšie kaplnky na počet 12 koncom 19. storočia.
Počas už takmer trojstoročnej existencie boli objekty viackrát obnovované a to z viacerých zdrojov - z úrokov základiny Kalvárskeho kostola a Hory Kalvárie, z prostriedkov mesta Kremnica, ktoré malo nad týmito objektmi počnúc r. 1736 patronát, i s prispením cirkvi. Po roku 1948 jej neudržovaním postupne chátrala a kostol po požiari dňa 26.3.1977 nemohol byť ani provizórne prekrytý, múry sa postupne rozpadali, z bezpečnostných dôvodov museli byť v roku 1999 znížené a zabezpečené pre neskoršiu obnovu kostola na pôvodných základoch. Baroková stavba kostola bola jednoduchého prevedenia. Čelná fasáda mala plastické členenie. Vnútorný priestor kostola bol jednoloďový, prestropený krížovou klenbou s podkásanými lunetami. Pôdorys zadného múru so skosenými hranami. Okná a vstupné dvere mali kamenné šambrány s polkruhovým klenutím. Okná boli osadené kovanými mrežami a uzavreté drevenými okenicami. Interiér kostola bol vybavený skromným oltárom s pietou, lavicami a chórom, kde bol umiestnený malý organ. Vo vežičke ukončenej krížom bol umiestnený zvon. Kapacita kostola bola pre 150 ľudí. Vo výklenku nad vstupnými dverami bola umiestnená soška Panny Márie. Pred kostolom boli tri drevené kríže a po bokoch kostola lavice.
Kaplnky mali menší vnútorný priestor prekrytý valenou klenbou, kde pôvodne boli umiestnené obrazy vyjadrujúceho jednotlivé zastavenia Krížovej cesty. Prekryté boli stanovou šindľovou strechou ukončenou plechovým kužeľom s guľou a krížikom. Čelná fasáda mala plastické členenie, po obidvoch stranách otvoru s pilastrami ukončenými horizontálnou polkruhovou rimsičkou, spájajúcou obidva pilastre. Otvor bol uzatvorený drevenými dvierkami vsadenými do dreveného rámu.
Na záchranu tejto cirkevno-umelecko historickej pamiatky sa podujal v roku 1993 obyvateľ mesta Milan Rybársky. Inicioval v spolupráci s mestom Kremnica založenie na obnovu kaplniek a kostola občianske Združenie Kalvária, ktorého je predsedom. Na základe vypracovanej projektovej dokumentácie sa začalo s postupnou obnovou kaplniek Krížovej cesty. Po odstránení náletových drevín sa upravila a spriechodnila „serpentínna cesta“ vedúca popri kaplnkách ku kostolu. Zo získaných prostriedkov z fondov EÚ Mesto Kremnica v roku 2006 zahájilo dostavbu 6 kaplniek na celkový pôvodný počet 12 a výstavbu kostola sv. Kríža a Združenie Kalvária zabezpečilo dostavbu ďalších 2 kaplniek, takže Krížová cesta od jej vzniku po prvý raz bude úplná s počtom 14 kaplniek. Kaplnky boli realizované v pôvodnom prevedení. Kostol sv. Kríža má pôvodný vzhľad okrem interiéru, z ktorého sa nezachovala dokumentácia.