Krajina a príroda

Kremnické vrchy

Kremnica leží na západnom úpätí Kremnických vrchov, v severozápadnom smere ohraničených Kunešovskou hornatinou a v juhozápadnom Jastrabskou vrchovinou. Kremnické vrchy sú horským krajinným celkom v oblasti Slovenského stredohoria. Na východe hraničia so Zvolenskou kotlinou, z juhu ich od Štiavnických vrchov oddeľuje dolina Hrona, na západe hraničia s Vtáčnikom, na severozápade so Žiarom, na severe s Turčianskou kotlinou a Veľkou Fatrou. Toto sopečné pohorie je súčasťou územia, budovaného treťohornými vulkanitmi. V mladších treťohorách sa v tomto priestore aktivizovalo niekoľko sopiek prevažne stratovulkanického typu, ktoré vyvrhli väčšie množstvá sopečného materiálu. Sopečná aktivita prebiehala vo viacerých etapách, posledné sopky tu vyhasli asi pred desiatimi miliónmi rokov. Prevládajúcimi horninami sú preto andezity a ryolity.

Najvyšším vrchom je Flochová (1318 m n.m.), v hlavnom hrebeni vystupujú aj ďalšie významné vrchy: Svrčinník (1313), Tabla (1179), Vyhnatová (1283), Skalka (1232), Mýtny vrch (1221), Zlatá studňa (1265), Velestúr (1254), Smrečník (1249) a Horná skala (1140). Jednotlivé vrchy oddeľujú: sedlo Flochovej (1297), Kordícke sedlo (1117), sedlo Tunel (1150), Bystrické sedlo (1190), Králické sedlo (1185) a sedlo Tri kríže (1180). Medzi hlavné fenomény, ktoré určujú krajinný ráz územia, patria lesné porasty v hrebeňových partiách Kremnických vrchov, lúky a pasienky v okolí Kremnického štítu.

Nad starobylou Kremnicou, na západnom úbočí Kremnického štítu (1008) vo výškovom rozpätí 750-920 m n. m. sa na ploche 18,77 ha nachádza Prírodná rezervácia Kremnický Štós, vyhlásená v roku 1953. V minulosti bolo toto územie odlesnené pre potreby banskej činnosti a pasienkársky využívané. Súčasnú podobu lesného porastu, ktorý vznikol asi pred 100 rokmi umelou obnovou, tvoria prevažne ihličnaté dreviny, najmä borovica lesná, borovica čierna, smrekovec opadavý, smrek obyčajný a jedľa biela, ojedinele sa vyskytuje aj buk lesný, hrab obyčajný a jarabina vtáčia. Na skalných sutinách rastie jaseň štíhly, lipa veľkolistá, javor horský. Štruktúre drevín zodpovedajú aj nesúrodé bylinné zložky lesných porastov. Cenné sú výrazné sukcesné štádiá machorastov a lišajníkov na skalnatom substráte. Charakteristické andezitové skalné útvary tvoriace súčasť prírodnej rezervácie vznikli ako produkt rýchlo tuhnúcich lávových prúdov. Pôsobením vonkajších činiteľov sa vyformovali zaujímavé útvary, pomenované podľa podoby, ktorú približne predstavujú, napr. Sfinga, Ropucha, Pyramídka. Z najnavštevovanejšej Skaly lásky je pekný výhľad na Kremnicu a jej okolie.

Lesné spoločenstvá vytvárajú plynulý sled vegetačných stupňov, od dubovo-bukových v najnižších polohách cez bukový, jedľovo-bukový, smrekovo-bukovo-jedľový až po smrekový, ojedinele sa vyskytujúci v najvyšších polohách. V okolí Kremnice sú zmenené intenzívnym hospodárením a ťažbou dreva pre potreby baníctva. Najmä bukové porasty slúžili na pálenie dreveného uhlia. Nové porasty boli zakladané najmä smrekom obyčajným, borovicou lesnou a smrekovcom opadavým na starých haldách, pozostatkoch po banskej činnosti (šachta Ludovika, prepadlisko Šturec – na obr.). Do porastov sa vnášali aj nepôvodné, severoamerické dreviny ako duglaska tisolistá, borovica hladká (Vejmutovka), dub červený. Najmä duglaska tisolistá dosahuje v okolí Kremnice pozoruhodné dimenzie. Napriek premene porastov sa na ťažšie dostupných lokalitách v Kremnických vrchoch v dostatočnej miere zachovali pôvodné lesné spoločenstvá buka, jedle, bresta, javora a jaseňa.

Veľmi pestrá a druhovo rozmanitá je aj živočíšna ríša. Rozľahlosť územia a dostatočne veľké lesné plochy tu zaručujú mnohým živočíchom veľmi dobré životné podmienky. Lesy sú prirodzeným domovom kvalitnej populácie jelenej a srnčej zveri. Zo vzácnejších živočíšnych druhov tu žije medveď hnedý, rys ostrovid, vlk dravý, vydra riečna, mačka divá. Rozmanité je aj spoločenstvo vtáčích druhov – hniezdi tu bocian čierny, orol krikľavý a skalný, jastrab lesný, jastrab krahulec, sova dlhochvostá, výr skalný, ďateľ veľký, ďateľ bielochvostý, tesár čierny, množstvo druhov sýkoriek, brhlík lesný…

Rastlinstvo Kremnických vrchov je neobyčajne pestré – zastúpené sú tu teplomilné, horské i vysokohorské druhy. Reliktný charakter majú vzácne rastlinné spoločenstvá skalných biotopov, ktoré pretrvali najmä na miestach, kde rozvoj lesa nebol a nie je možný, napríklad na strmých a kolmých skalných stenách, previsoch, hlbokých inverzných roklinách.

V tesnej blízkosti Kremnice sa nachádza Prírodná rezervácia Bujačia lúka, ktorá predstavuje typickú podhorskú kosnú lúku s výskytom chráneného druhu šafránu Heuffelovho (Crocus heufelianus). Chránené územie má celkovú výmeru 2,01 ha. PR leží v nadmorskej výške 630 m a výskyt tohto šafranu predstavuje juhozápadnú hranicu jeho rozšírenia na Slovensku. Na chránenom území môžeme pozorovať výskyt týchto lúčnych druhov: zvonček broskyňolistý, zvonček konáristý, reznačka laločnatá, kostrava lúčna, kokorík praslenatý, orlíček obyčajný, konvalinka voňavá, margaréta biela.

Klimatická charakteristika územia Kremnických vrchov, podobne ako v iných vyšších pohoriach Slovenska, závisí najmä od reliéfu a nadmorskej výšky. Členitosť pohoria a rozdiely v nadmorskej výške spôsobujú, že Kremnické vrchy patria do dvoch klimatických oblastí. Obvodová, nižšia časť pohoria je v mierne teplej oblasti, vyššia sa nachádza v chladnej klimatickej oblasti. Priemerná teplota vzduchu kolíše (od najnižších do najvyšších polôh) v januári od –3 do –6o C, v júli od 14 do 17o C. Priemerný ročný úhrn zrážok sa pohybuje od 700 do 1200 mm. Významným je pre mesto termálny prameň s mierne rádioaktívnou, silne mineralizovanou vodou s liečebnými účinkami. Teplota vody pri prameni v hĺbke 900 m je 46o C, pri výtoku 36o C. Mesto Kremnica leží v blízkosti prameňa Kremnického potoka tesne pod rozvodím Váhu a Hrona. Dĺžka jeho toku po ústie do rieky Hron je 18,7 km. Pramene potoka, ktorý má bystrinný charakter, sú v nadmorskej výške 990 m. Kremnické vrchy sú vďaka množstvu prírodných zvláštností a rozmanitostí zaradené medzi veľmi vyhľadávané, atraktívne a vysoko hodnotené oblasti Slovenska.

Zechenterova záhrada

Zechenterova záhrada nachádzajúca sa na území Pamiatkovej rezervácie Kremnica je významný pamiatkovo chránený objekt, dokumentujúci vývoj záhradnej architektúry u nás. Vznikla postupným upravovaním pôvodnej plochy zelene ešte pri renesančnom meštianskom dome. V polovici 19. storočia bol pri dome parter lemovaný živými strihanými plotmi, s komponovanou kruhovou fontánou v strede. Majitelia postupne plochy zelene situované okolo celého domu doplňovali o významné dreviny. Najväčší rozsah dosiahla záhrada za Gustáva Kazimíra Zechentera-Laskomerského. Dnes je tento objekt, evidovaný v Ústrednom zozname pamiatkového fondu SR pod č. 2303/3, národnou kultúrnou pamiatkou.

Priamo na území mesta, v Zechenterovej záhrade, sa nachádzajú 3 chránené stromy. Dub letný (Quercus robur) bol vyhlásený pre svoj vek, rastové schopnosti a veľkosť koruny, čím vytvára dominantný objekt Zechenterovej záhrady. Jeho obvod je 537 cm, výška  21 m, priemer koruny 30 m a odhadovaný vek 350 rokov. V blízkosti domu, kde žil a pracoval slovenský spisovateľ Dr. Zechenter-Laskomerský, rastú dva exempláre tisa obyčajného (Taxus baccata). Obvody stromov sú 235 a 264 cm, výška 13 a 15 m, priemery korún 11 a 12 m a odhadovaný vek 360 rokov. Na Kollárovej ulici sa nachádza ďalší z chránených stromov – sekvojovec mamutí (Sequoiadendron giganteum). Za chránený strom bol vyhlásený ako dendrologicky významná drevina s malým výskytom jedincov na Slovensku a ekologicky významný prvok životného prostredia mesta Kremnice. Na Banskej ceste pri Leopold šachte sa nachádza chránený strom lipa veľkolistá (Tilia platyphyllos). Za chránený strom bola vyhlásená pre svoj tvar, ktorým dotvára krajinný obraz vstupu do Šturca a pretože sa k jej zasadeniu viaže historická udalosť – návšteva následníka trónu Jozefa II. v Kremnici v roku 1764. Lipa je torzom výsadby, ktorá lemovala celú Banskú cestu (tzv. Cisársku).