Mikroregión

Bartošova Lehôtka

Leží 8 km južne od Kremnice v úzkej doline po oboch stranách Rudnického potoka, pod Jastrabskou skalou. Prvýkrát je zmienka o obci písomne doložená v r. 1396. V r. 1487, odkedy obec patrila ostrihomskému arcibiskupstvu, sa spomína ako Bartoslevka. Neskôr podľa fundačnej listiny Márie Terézie z r. 1776 prešla Bartošova Lehôtka aj so svojimi lesmi do správy banskobystrického biskupstva. Obyvateľstvo sa venovalo poľnohospodárstvu a práci v lesoch. V obci sa zachoval pôvodne gotický, neskôr zbarokizovaný kostol sv. Jána Nepomuckého. V čase tureckého nebezpečenstva bol obohnaný obranným múrom s obdĺžnikovými strelnými otvormi. Pri hlavnej ceste stojí kamenný hranolový pilier so sochou sv. Jána Nepomuckého, významnou pamiatkou je aj baroková kaplnka s plastikou z polovice 18. Stor. Zvlášť pozoruhodným dokladom ľudového staviteľstva je pamiatkovo chránený 3-priestorový sedliacky dom z r. 1783 – so slamenou krytinou, drevenou pavlačou a výraznými bordovo-modrými okennými šambránami. Južne pod obcou sa zachovali časti z vetracej šachty hlavnej dedičnej štôlne. Okolie obce poskytuje výborné podmienky pre turistiku, cykloturistiku a aktívny oddych v prírode. Južne od obce sa v nadmorskej výške 683 m týči impozantné ryolitové bralo Jastrabská skala. Dostanete sa tam po chodníku označenom žltou turistickou značkou.

Dolná ves

Leží v Jastrabskej vrchovine, 7 km južne od Kremnice, na sútoku javorového a švábskeho potoka. Najstaršia písomná zmienka pochádza z roku 1429, kedy obec pod názvom Schwabendorf dal kráľ Žigmund spolu s obcami horná ves, lúčky a Kunešov do zálohy mestu Kremnica. Neskôr sa obec spomína ako Sswáby (1808), šváb (1920), dolná ves (1948). Obyvatelia sa zaoberali prevažne poľnohospodárstvom, prácami v lesoch a baníctvom. V roku 1695 tu vyberali mostné. Na mieste pôvodnej klasicistickej kaplnky dnes stojí jednoloďový rímsko-katolícky kostol Panny Márie zo začiatku 19. Storočia. V obci sa nachádza pomník SNP, postavený roku 1959. V roku 1852 boli obyvatelia svedkami uvítania sprievodu cisára Františka Jozefa i. Pri slávobráne umiestnenej na kremnickej hranici. Pri obci mala Kremnica surovinovú základňu na výrobu keramiky a v miestnej tehelni sa z hliny vyrábali tehly so znakom mesta Kremnica.

Horná ves

Leží v malebnom prostredí kremnických vrchov na sútoku lúčanského potoka s Rudnicou, 6 km južne od Kremnice. V listinách sa prvýkrát spomína v roku 1382 (Villa Sclavórum, teda slovenská ves). Kráľ Žigmund dal v roku 1429 obec pod názvom Windischdorf spolu s okolitými obcami do zálohy mestu Kremnica. V roku 1451 tu mal hlavný stan Ján Hunyady, keď tiahol proti Jánovi Jiskrovi do Kremnice. Obyvateľstvo si zabezpečovalo živobytie námezdnou prácou pri ťažbe zlatostrieborných rúd, ich spracovaní, ťažbe a zvoze dreva. V strede obce stojí chránená pamiatka – barokový morový stĺp so súsoším sv. Trojice z roku 1711, prenesený z Kremnice v roku 1776. Ústi tu druhá dedičná štôlňa, ktorá kedysi odvodňovala kremnické bane (piargy) a bane pod kalváriou. Poloha a zdravé životné prostredie obce a okolia priam lákajú na prechádzky, ale aj náročnejšie turistické prechody.

Hronská dúbrava

Obec, dnes známa najmä ako dôležitý železničný uzol, leží v južnej časti kremnických vrchov a v doline rieky Hron. Do písaných dejín obec vstúpila r. 1388 ako Besserech – majetok hradného panstva šášov. Od roku 1490 v rámci panstva patrila rodine Dóczyovcov, neskôr Lipaiovcov, od roku 1678 bola v správe banskej komory v Banskej Štiavnici. Obyvateľstvo sa tu zaoberalo poľnohospodárstvom, pálením uhlia, prácou v hore, poľovníctvom, povozníctvom a pltníctvom. Stretnutie vojsk Gabriela Betlena s cisárskymi vojskami v bitke pri Trnavej Hore a Jalnej v prvých júlových dňoch roku 1621, ako aj ďalšie ohrozovanie obyvateľov žijúcich pri významnej ceste, spôsobilo sťahovanie obyvateľov Dúbravy, Trnavej Hory, Pitelovej, Klačian a Ihráča do vyšších a bezpečnejších miest. Tak vznikla aj horná časť hronskej dúbravy, kde sa nachádza historické jadro obce, starý cintorín a kaplnka. Pohnuté udalosti ii. Svetovej vojny a povstania tu pripomínajú masové hroby z obdobia SNP a pomník padlým. Táto časť obce sa dnes využíva v prevažnej miere na rekreačné ciele a ako chalupárska oblasť. V okolí sú výborné podmienky pre pešiu turistiku a cykloturistiku, v zime je k dispozícii súkromný vlek s možnosťou ubytovania. Význam najmä dolnej časti obce vzrástol vybudovaním železničnej trate Zvolen – Vrútky v roku 1872, hronská dúbrava – Banská Štiavnica v roku 1873 a hronská dúbrava – levice v roku 1896. Obete ii. Svetovej vojny v obci pripomína aj pamätná tabuľa padlým železničiarom na budove železničnej stanice. V tejto časti obce je vodácka základňa – stredisko vodáckej turistiky s možnosťou letných splavov.

Ihráč

Leží 16 km juhovýchodne od Kremnice. Najstaršia písomne doložená zmienka o obci je z roku 1388, kedy bola majetkom hradného panstva šášov. Neskôr sa dostala do majetku Dóczyovcov, Lipaiovcov a od roku 1678 bola v správe banskej komory v Banskej Štiavnici. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, drevorubačstvom, pálením dreveného uhlia a výrobou šindľov. V chotári sa ťažil trachytový tuf a iné nerasty.
Poloha v srdci kremnických vrchov vytvára výborné podmienky pre turistiku a cykloturistiku, obcou prechádzajú viaceré značené turistické a cykloturistické trasy. Po turistickej značke je možnosť dostať sa na hostinec, Skalku, Chom, Poľanu, Jastrabskú skalu. Cyklotrasou, ktorá prechádza priamo cez Ihráč, sa môžete dostať do okolitých obcí a miest. Na južnom okraji obce sa nachádza atraktívna prírodná pamiatka Ihráčske kamenné more. Predmetom ochrany je rozpadajúci sa sopúch, relikt prírodného kanála lávy, rozpadom ktorého vznikla sústava kamenných brál. Ich zvetrávaním vzniknutá sutina vytvorila na úpätí kamenné more. V katastri obce je možnosť výletov do prekrásnej prírody. Len 4 km od obce sa nachádza rekreačné zariadenie s rybníkom, ktoré je k dispozícii 10 mesiacov v roku od 15. Apríla do 10. Decembra.

Jastrabá

Leží 12 km juhovýchodne od Kremnice. Prvýkrát sa písomne spomína v roku 1487 a radí sa medzi najstaršie lokality severného Tekova. Osídlenie lokality je podľa archeologických výskumov oveľa staršie. Obyvateľstvo sa zaoberalo prevažne poľnohospodárstvom, tiež drevorubačstvom, výrobou dreveného uhlia a výrobou šindľov. Kostol sv. Michala je ranogotická stavba, pochádzajúca z prelomu 13. – 14. Storočia, ktorá bola o štyri storočia neskôr prestavaná. V hornej časti obce sa nachádza prícestný stĺp, v dolnej neobaroková prícestná kaplnka. Už v roku 1867 tu bola založená škola a Jastrabá sa stala dôležitým centrom duchovnej, kultúrnej a školskej vzdelanosti celého okolia. Archeologické nálezy dokazujú sídlisko s kanelovanou keramikou, sídlisko lužickej kultúry z mladšej doby bronzovej, halštatské a rímsko-barbarské sídlisko.
Jastrabská skala – prírodná pamiatka, má výmeru 8,46 ha a leží jv od obce Bartošova Lehôtka. Ide o dominantný vrchol zo západnej strany charakterizovaný zvislou kamennou stenou, ktorá na úpätí prechádza do sutín. Stavbou dokumentuje sukcesiu tvorby vulkanických komplexov. Dominantnou horninou sú ryolity a ich pyroklastiká sarmatského veku. Väčšina plochy je zalesnená, prevažuje buk (90%) nad dubom (10%).

Kopernica

Leží v doline potoka Kopernica, 8 km juhozápadne od Kremnice, ktorú založili nemeckí drevorubači a uhliari. Pôvodne nemecká osada (deutsche litta) sa prvýkrát spomína v roku 1349, keď ostrihomský arcibiskup ako zemepán povolil Kopernickým poddaným vykúpiť sa z roboty, teda platiť len peňažný cenzus. Obyvatelia boli murári, kamenári, poľnohospodári a lesní robotníci. V strede dlhej dediny sa nachádza pôvodne jednoloďový rímsko-katolícky kostol sv. Martina. Ako kolonizačná dedina má zachované ešte prízemné ale i poschodové kamenné domy. Turisti tu nájdu podmienky na relax a oddych v prírode, možnosti pre turistiku a cykloturistiku. V blízkom kameňolome sa z výborného kremeňa vyrábali v obci mlynské kamene. Pôvodne gotický kostol zasvätený sv. Martinovi biskupovi bol postavený s 32 metrovou vežou a 3 zvonmi.

Rázovitá horská obec Krahule – Blaufuss

Pôvodne nemecká osada drevorubačov, uhliarov a baníkov zo 14. Storočia, leží na úpätí kremnického pohoria, 8 km severne od mesta Kremnica. Prvýkrát je spomínaná v roku 1331 pod názvom Plaufusz. Hlavným zdrojom obživy bolo baníctvo, drevorubačstvo. Obec je charakteristická drevenými zrubovými prízemnými domami. Na mieste staršieho kostola bol v roku 1806 postavený barokovo-klasicistický rím.-kat. Kostol sv. Jána Nepomuckého. V strede obce sa nachádza kaplnka. V roku 1895 tu založili štátnu čipkársku školu. Obec je dnes významným strediskom cestovného ruchu s celoročným využitím – v zime poskytuje podmienky a služby pre lyžiarov, zvyšok roka je možné využívať množstvo značených turistických a cykloturistických tratí, relaxovať v okolitej prírode alebo len tak prísť a zažiť atmosféru baníckej osady, ktorá vyžaruje zo starých domov. Povesť hovorí, že pomenovanie obce názvom Blaufuss, to je modrá noha, vzniklo aj iným spôsobom, ako sa udáva podľa kremnického mešťana Blaufúza. Táto osádka v začiatkoch jej vzniku a tiež dlho potom nemala žiadne cesty. Keďže povozom bola ťažko prístupná, tunajší obyvatelia boli odkázaní chodiť všade pešo. Časté chodenie pešo, či už do Kremnice, alebo kdekoľvek inde, po ťažkom horskom neschodnom teréne spôsobilo modrenie nôh, od čoho aj vznikol názov blau-fuss.

Kremnické bane

Obec je situovaná na priesmyku medzi Pohroním a Turcom, v severnej časti kremnických vrchov. S touto nemeckou obcou sa v písomných prameňoch stretávame prvý raz v roku 1361 pod názvom Villa Johannis, kedy bola majetkom Kremnice. Obyvatelia boli prevažne baníci a lesní robotníci. Celým okolím sa tiahli rozsiahle lesy, ktoré museli prví osadníci vyrúbať. Ženy tu oddávna vyrábali čipky – bola tu známa čipkárska škola – išlo najmä o paličkovanú čipku a práve banícke osady boli oblasťami s tradíciou čipkárskej výroby. Po vojne táto činnosť zanikla. Význam obce kremnické bane v oblasti baníctva dokladá skutočnosť, že Kremnica zahrňovala do programu vzácnych návštev (Gabriela Bethlena, cisára Františka Lotrinského, Jozefa II) prehliadku jej banských diel. Chráneným banským dielom je Turčekovský vodovod z 15. Storočia, dlhý 20 km. Najvyšším bodom obce je miesto, kde stojí kostol sv. Jána; tento priestor sa traduje ako geografický stred Európy. Kostol postavilo v 14. Storočí päť okolitých obcí.
Hornatý charakter okolia, husté lesy obklopujúce obec sú vhodné na aktívny oddych v prírode, na turistiku a cykloturistiku, z najvyššieho bodu (Trnovník) sú nádherné výhľady až po banskú Štiavnicu na juhu a hrebeň malej Fatry na severe. Úžasný je aj pohľad na obec, ktorá vám celá leží takpovediac pod nohami.

Kunešov

Leží v západnej časti kremnických vrchov na Kunešovskej planine, v pramennej oblasti potoka Kopernica. Písomne je táto pôvodne nemecká osada doložená v roku 1342 pod názvom Villa Sanctum Michaelem). V roku 1429 ju dal kráľ Žigmund spolu s okolitými obcami do zálohy mestu Kremnica. V roku 1628 prepadli obec Turci. Obyvatelia sa živili poľnohospodárstvom, drevorubačstvom a baníctvom. Neskôr tu prekvitala výroba hračiek a čipkárstvo, dokonca tu bola v roku 1912 založená štátna čipkárska škola. Podobne ako v iných obciach, aj tu bolo po druhej svetovej vojne pôvodné obyvateľstvo odsunuté do Nemecka. Pokoj a nádherná príroda sú lákadlom pre milovníkom aktívneho oddychu, relaxu v prírode, turistiky a cykloturistiky.

Lúčky

Je stará banícka obec pod vrchom jarabica západne od Kremnice. Svedkom niekdajšej úzkej spojitosti s Kremnicou sú zvyšky ľudovej architektúry drevených baníckych domov s pavlačami. Písomne je prvý raz uvedená v roku 1429 (Hannushaw), kedy ju kráľ Žigmund dal spolu s okolitými obcami do zálohy mestu Kremnica. Dokladom stredovekého pôvodu obce a významnou kultúrno-historickou pamiatkou je gotický kostol sv. Mikuláša z roku 1487, ohradený kamennou murovanou ohradou. Evanjelický kostol bol postavený v klasicistickom slohu v roku 1823. V roku 1893 tu bola založená čipkárska dielňa. Zaujímavosťou je, že obyvateľstvo prevažne nemeckej národnosti bolo po 2. Svetovej vojne vysídlené do Nemecka. Dnešní obyvatelia sa prisťahovali z rozličných oblastí. Lákadlom pre turistov je okolitá príroda a možnosti pre aktívny oddych a relax. Pôvodnú zástavbu reprezentuje prízemný dom s loggiou do štítu a poschodové domy s pavlačou.

Nevoľné

Je neveľká malebná horská obec, ktorá leží 6 km juhovýchodne od Kremnice, v objatí kremnických vrchov. Rozprestiera sa na slnečných južných úbočiach pohoria, pričom od severu je chránená kremnickým štítom. Dedina pôvodne patrila ostrihomskému arcibiskupstvu; prvá písomná zmienka, kde sa spomína ako Newolka, pochádza z roku 1487. Cenné údaje o histórii obce pochádzajú z roku 1572, z toho istého roku je zachovaný urbár obce. Potvrdzujú, že kedysi obec patrila medzi najchudobnejšie v Krížskom panstve, ba medzi najchudobnejšie obce celej tekovskej stolice a teda nebola veľmi známou. Obyvateľstvo sa v minulosti živilo najmä poľnohospodárstvom a doplnkovo uhliarstvom. Tradíciu tu mala aj domáca výroba dreveného náradia, plátna, súkna, pokrovcov a výšiviek. Dnes je najmä príroda obce a okolia lákadlom pre turistov aj cykloturistov a dôvodom pre ich opätovnú návštevu. Podľa turistického značenia je možné dostať sa na hostinec, Skalku, Chom, poľanu, či k prírodnej pamiatke Jastrabská skala alebo do prírodnej rezervácie kremnický štós. Nevoľné je zvlášť príťažlivé pre obyvateľov rušnejších miest, ktorí sa tu v pokojnom prostredí venujú chalupárčeniu. Voľnosť na nevoľnom – to sú 2 dni nabité pohodou, počas ktorých si môžete vybrať z množstva programov. Hudobné koncerty rôznych štýlov, divadlo, scénické tance, adorácie, rôzne semináre, množstvo workshopov od kreatívnych až po extrémne športy. Aj toto je vnn: dobrá hudba, nové priateľstvá, dlhé nočné rozhovory, nové rozhodnutia, ktoré môžu zmeniť život, takmer non-stop koncerty, zábavu, slnko, dážď, možno odfúknuté stany, nádherný výhľad, smiech, slzy, čas chvál a uctievania…s viac ako 1500 ľuďmi, viac

Pitelová

Leží v južnej časti kremnických vrchov nad východným výbežkom žiarskej kotliny. Písomne sa obec spomína ako Kiszelw-Pecheny v roku 1264, kedy patrila opátstvu v Hronskom Beňadiku. Od roku 1487 bola majetkom ostrihomského arcibiskupstva, od roku 1776 banskobystrického biskupstva. Pôvodne obec ležala pri Hrone, v čase tureckého nebezpečenstva bola prenesená do hôr. Obyvatelia sa zaoberali chovom dobytka, poľnohospodárstvom a prácou v lesoch. Pôvodne baroková kaplnka z roku 1778 bola prestavaná na kostol. Barokový oltár ukrižovania bol prenesený z jezuitského kostola v banskej bystrici. V hornej časti obce je pomník SNP.

Stará Kremnička

Leží v južnej časti kremnických vrchov v doline kremnického potoka. Obec sa písomne uvádza v roku 1442 (Okermecz), kedy bola majetkom ostrihomského arcibiskupstva, ktoré tu malo v roku 1487 mýtnu stanicu. V roku 1776 pripadla banskobystrickému biskupstvu. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom a povozníctvom, v roku 1715 je v obci doložený pivovar. Kostol sv. Imricha z roku 1890 je postavený na mieste staršieho chrámu. Pred kostolom je sitovaný mariánsky stĺp, ktorý bol obnovený a doplnený v roku 1923.

Trnavá Hora

Sa rozkladá v údolí rieky Hron, na ceste medzi Žiarom nad Hronom a zvolenom. Na jednej strane chotár obce zasahuje až do kremnických vrchov, na strane druhej obec zasahuje do štiavnických vrchov – jalná leží na ich severných svahoch v tesnej doline rieky Hron. Terén obce je prevažne kopcovitý. Prvá písomná zmienka o Trnavej hore, je z roku 1388, v ktorej sa uvádzajú ako príslušenstvo a mýto hradného panstva šášov. Od 17. Storočia bola obec v správe banskej komory v Banskej Štiavnici. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom a prácou v lesoch, po vybudovaní trate prácou pri želelznici. Prírodné danosti vytvárajú dobré podmienky pre rozvoj športových aktivít, ako je najmä turistika, cykloturistika a vodná turistika – priamo obcou preteká splavná rieka Hron. V rámci katastra sa nachádza prvá detská prázdninová republika Tralaland. V obci sa nachádza expozícia dreveného betlehemu. Jej autormi sú Jozef Turoň a Ján Truban. Unikátne dielo prešlo dvoma výraznými vývojovými etapami. V prvej etape bolo vyrezané jediným malým nožíkom z lipového dreva približne deväťdesiat postavičiek betlehemu, s výškou približne 20 centimetrov, vyjadrujúc biblické udalosti. Postavičky, z ktorých niektoré sú aj v pohybe, sú umiestnené v jednej úrovni. V druhej etape autor, inšpirovaní aj známym slovenským betlehemom v rajeckej lesnej, doplnili biblické udalosti i výjavmi z bežného života. Zásadnou inováciou diela je rozčlenenie diela do troch úrovní – poschodí, čo zvýrazní jednotlivé scénky. Maľby v pozadí spolu s osvetlením a doplnením ďalších pohybujúcich sa postavičiek vytvárajú kompletné dielo.