Pamiatky

Areál mestského hradu

Kostol sv. KatarínyDominantou mesta i areálu hradu je dvojloďový kostol sv. Kataríny (Katarína – patrónka mesta). Mestský hrad vznikal postupne od 13. až do 15. storočia. Obranný systém hradného areálu pochádza zo 14. storočia a spevňovali ho bašty- severná, západná – malá veža a východná – banícka bašta a pravdepodobne i južná. Teraz sú to objekty severnej a južnej vstupnej veže, hodinová veža a banícka bašta. Areál mestského hradu je od roku 1970 národnou kultúrnou pamiatkou.

Kostol sv. Kataríny – rímsko-katolícky. Pôvodne dvojloďový neskorogotický kostol z polovice 15. storočia vznikol prestavbou staršieho objektu zo 14. storočia, pod menom sv. Katarína sa prvýkrát spomína v roku 1526, kostol v roku 1560 vyhorel a najviac bola poškodená veža.
Takmer štvorcový halový dvojloďový kostol s južnou a severnou kaplnkou má svätyňu zaklenutú sieťovou klenbou, na svorníku s letopočtom – 1488, kedy bola nová svätyňa vysvätená, polia klenby svätyne sú zdobené výmaľbami svätcov, na stenách svätyne sú kamenné epitafy; dvojlodie kostola má obkročnú klenbu s kamennými rebrami a neogotickou pásovou maľovanou výzdobou, v poliach čiastočne s rastlinnými motívmi. Severné a južné oratórium sú prístupné točitým kamenným schodiskom, chór na západnej strane lode kostola má nový organ. Organ je porovnateľný s parametrami organov európskej úrovne. Interiér kostola je neogotický z roku 1885; krídlové oltáre – hlavný (sv. Kataríny) a štyri bočné oltáre sú bohato zdobené a pozlátené. Pod kazateľnicou je v stene osadené kamenné poprsie muža (s polychrómiou) zo zač.16. storočia. Na bočnom oltári je neskorogotická socha Madony z obdobia okolo roku 1500. Renesančná mramorová krstiteľnica s neogotickým vekom je umiestnená v južnej kaplnke.
Opevnenie hradu je gotické, postavené koncom 14. storočia ako dvojitý hradobný múr s bránou a tromi baštami. Pri Stornovej obnove boli hradby značne znížené a zakončené cimburím. Na opevnenie hradu nadväzuje opevnenie mesta.

Severná – vstupná brána: Pred bránou bola pôvodne hlboká priekopa preklenutá dreveným gotickým padacím mostom, neskôr v roku 1886 nahradená murovaným. Vstupná veža s bránou a prejazdom zo 14. storočia je začlenená do hradobného parkanového systému. Samotná hranolovitá štvorpodlažná veža s priechodom na prízemí má z vonkajšej strany v podstrešnom podlaží kľúčové a štrbinové otvory, ktoré v rámci fortifikačného systému slúžili ako strieľne. V strede nad vstupom je kamenný smolný nos. Na južnej fasáde je reštaurovaná časť renesančných omietok, tieto sa zachovali i v interiéri.

Karner sv. Ondreja je najstarším objektom hradu – z polovice 13. storočia. Je to dvoj-podlažná kruhová stavba postavená v neskororománskom a gotickom slohu, pôvodne zasvätená sv. Michalovi. Prvá písomná zmienka o kaplnke ako karner pochádza až z roku 1506. Zachovala sa spodná časť karnera – kostnica s románskou šesťdielnou klenbou s neprofilovanými kamennými rebrami a šesťuholníkovým svorníkom. Horná časť je gotická zo 14. storočia, s gotickými kamennými prvkami a v interiéri s reštaurovanými nástennými maľbami baníkov i svätcov.

Malá (hodinová) veža na západnej strane areálu – v parkanovom múre hradieb, pochádza tiež zo 14. storočia a má štyri podlažia oddelené kamennými rímsami. Vo veži sú umiestnené barokové zvony. Dočasný názov hodinová mala, keď na predposlednom podlaží boli umiestnené hodiny.

Vstupné zámocké schodisko a južná veža. Zastrešené schody boli pristavané v poslednej tretine 18. storočia k staršiemu základu veže. V horných priestoroch sú umiestnené zvony.

Radnica (bývalá) – pôvodne štvorpodlažná obytná veža obdĺžnikového tvaru pochádzala z konca 14. storočia, bola vstavaná medzi hradobné múry. Po požiari sa radnica presťahovala do mesta. Poddolované územie časti pod mestom v 19. storočí a následný zosuv pôd po zemetrasení v roku 1879 spôsobil, že niektoré objekty – i na hrade – boli poškodené, najviac však radnica. Následne boli roku 1887 zo statických dôvodov dve podlažia radnice odstránené a ukončené cimburím. Archívne podklady udávajú rok 1898.

Banícka bašta na východnej strane má polkruhový základ, na ktorom stojí polygonálna nadstavba. Na vonkajšej – juhovýchodnej strane je osadený kamenný erb mesta. Bašta bola prestavaná v 15. storočí, s najväčšou pravdepodobnosťou ide o zvyšok kaplnky.

Socha Immaculaty stojaca medzi baníckou baštou a karnerom je kópiou kamennej barokovej sochy z roku 1760 – 1765 od D. Stanettiho. Orginál je uložený v interiéri hradného kostola. Mestský hrad je expozíciou Múzea mincí a medailí.

Mestský dom

Radnica
(Štefánikovo nám. č. 1/1). Prvý písomný záznam pochádza z roku 1441. Odkúpením domu mestom a úpravou gotického sieňového meštianskeho domu, vznikol po roku 1738 mestský dom. V polovici 18. storočia objekt dostavali. Zo vstupnej siene v prízemí sa cez barokové schodisko s plytkými stupňami dostaneme na poschodie. Na poschodí je do námestia orientovaná miestnosť radnej siene s keramickou pecou, na čelnej a zadnej strane siene sú veľké obrazy od akademického maliara Gejzu Angyala. Zo siene je výstup na balkón s kovovým zábradlím, v strede zábradlia s postavou Justície.

Rímsko-katolícka fara

Fara
(Štefánikovo nám. č.3/5). Pôvodne dvojtraktový gotický dom z konca 14. storočia bol až v 18. storočí podstatne prestavaný a pristavaný tretím, severným traktom. Stredný trakt v prízemí tvorí veľká hala s lievikovite sa rozširujúcim schodiskom. Schodisko má plastickú výzdobu a po stranách postavy – sv. Rozálie a sv. Krištofa. Práce pochádzajú pravdepodobne z dielne D. Stanettiho. Z gotickej vývojovej fázy sa v suteréne zachovali polkruhové portále, vetráky, klenby a torzo točitého schodiska vo východnom rohu medzi južným a terajším stredným traktom; na prízemí je to portál s kovovými dvermi, kamenné konzoly, ďalšie články sú kryté pod omietkami. Ústredná miestnosť fary a poschodia je nad vstupnou halou, je prístupná cez podkovovité schodisko vo východnej časti stredného traktu. Dvojpodlažná budova má priečelie (západná fasáda) empírové, balkón na poschodí nesú dva toskánske stĺpy – pochádzajúce z prelomu 18. – 19. storočia.

Meštianske domy

dom_4
(Štefánikovo nám. č. 4/7 ). Gotický dom sieňového typu, v priechodnej chodbe do dvora s diamantovou klenbou chodbového typu. Bohatosť stredovekých prvkov a vysoká umelecko-historická a architektonická hodnota zachovaná v pôvodnom materiály (aj napriek niekoľkým prestavbám) je prezentovaná kamennými portálmi ( lomené, sedlové) v suteréne a v prízemí, kamennými okennými šambránami, klenbami (aj z ďalších vývojových fáz), kovovými kovanými dverami s prútmi, kamennou dlažbou so zabudovaným mlynským kolesom v sieni prízemia, drevenými dverami s oplechovaním, kvádrovanou výzdobou fasád linkovaním. Smerom na východ sa k domu funkčne pripája meštiansky dom – oddelený dvorom ( Štefánikovo nám. č. 5/9). Domy sú medzi sebou prepojené aj dispozične cez pivnicu. Gotický dom z konca 15. storočia je prízemný. V interiéri sú zachované gotické a neskorobarokové portále, renesančný vyrezávaný trámový strop, na fasáde gotické pravouhlé kamenné šambrány s krížom a dvojitým krížom.

muzeumMeštiansky dom (Štefánikovo nám. č. 10/19). Pôvodne gotický dom z konca 14. storočia, do roku 1652 slúžil ako fara kostola Panny Márie (neskôr zbúraného farského kostola), do roku 1738 tu bola radnica. Dispozične ide o gotický dom sieňového typu, zo siene vedie na poschodie schodisko tvaru L s renesančným zábradlím. Objekt má dve pivnice, spodnejšia je priamo sekaná do rastlej skaly. Veľkou premenou prešiel objekt po oprave v rokoch 1952 – 1955. Vo dvore stojí kamenná socha sv. Floriána, ktorá pôvodne stála na Kutnohorskej ulici. Za domom stojí neskorobarokový obytný, na mieste pôvodnej Bielej veže – spomínanej ešte v roku 1707. Koncom 18. storočia bol objekt prerobený na obytný dom. Trojpodlažná bloková stavba vystupuje svojou hmotou pred múry južného mestského opevnenia. V objekte sa nachádza numizmatická expozícia múzea mincí a medailí.

Meštiansky dom (Štefánikovo nám.č. 11/21). Pôvodne gotický dom zo 14. a 15. storočia na dvoch parceliach, bol v roku 1568 prestavaný – datovanie na portále pri schodisku poschodia. Objekt je bohatý na umelecko-historické a architektonické prvky z rôznych vývojových fáz vysokej autentickej i umeleckej hodnoty napr. klenby, portále, fragmenty pôvodnej omietky, kamenná okenná šambrána, renesančná kovaná mreža, intarzované dvere s krabicovými zámkami, vyrezávaný trámový strop s kazetami. V budove sa nachádza numizmatická expozícia Múzea mincí a medailí.

dom_34Meštiansky dom (Štefánikovo nám. č. 34/42). Gotický dom z 15. storočia, s priechodom uprostred, s kamennými prvkami vrcholnej a neskorej gotiky – portále – somársky chrbát – jeden na čelnej fasáde, druhý na I. poschodí, veľké kamenné okenné ostenia – i časti na dvorovej – južnej fasáde severného krídla. Objekt prešiel rozsiahlou úpravou v 18. storočí.

 

 

kniznicaMeštiansky dom (Štefánikovo nám.č. 33/40). Pôvodne gotický dom z 15. storočia, s ranorenesančnými úpravami a maľbami z roku 1527, má dnes široký prejazd klenutý valenou klenbou s výsečami a štukovou výzdobou. Gotické portále s polychrómiou v podchode sú po reštaurovaní. Na poschodí sú výstavné priestory múzea, južná miestnosť nazývaná „zelená“ má zreštaurovanú maľovanú výzdobu (z dvoch základných datovaných vrstiev) – s rastlinými motívmi v kazetovaní, tiež s datovaním – rok 1525, ale už v roku 1527 bola okolo niky doplnená v sivých tónoch. Ďalšie prestavby sa datujú rokom 1624. Vo dvore 2. poschodia sa nachádza otvorená arkádová chodba, v západnej stene dvora je osadená kópia kamenného erbu. Priečelie z polovice 18. storočia – toskánske stĺpy a voluty nesú stredový rizalit. Na čelnej fasáde sú postranne od vstupu dve kamenné konzoly so stojacimi sochami Krista a Immaculaty; pochádzajú z dielne D. Stanettiho.

dom_666Meštiansky dom (Kutnohorská ulica č.666/2). Trojpodlažný podpivničený dom s trojtraktovou dispozíciou a dvorovou pavlačou je reprezentantom bohatej renesančnej výzdoby. Stredná chodba je zaklenutá krížovými klenbami so štukovými hranami a kamennými rímsami pätiek. Kamenné portále s profiláciou sú ukončené rímsou, schodisko z prízemia na poschodie je podkovovitého tvaru s kamennými stupňami. Fasádu so sgrafitovým kvádrovaním charakterizuje kruhový arkier na nároží.

 

Bellov domMeštiansky dom (Štefánikovo nám.č.14/2 ). Pôvodný gotický dom bol v 2. polovici 15. storočia rozšírený. V suteréne má zachované kamenné točité schodisko; z prízemia na poschodie ide druhé schodisko tvaru U z mladšej vývojovej fázy – so štukovou výzdobou pätiek klenebných polí. Na čelnej – západnej fasáde sú čitateľné gotické kamenné prvky – portále, okná s kamenným krížom, dymník; biela plocha fasády má na nárožiach a pod odkvapovou rímsou kópiu renesančnej výzdoby – kvádrovanie a esíčka. V ľavej časti fasády je osadená mramorová pamätná tabuľa s medailonom Jána Levoslava Bellu. Na bočnej – južnej fasáde je v nike nástenná maľba Narodenia z 15. storočia.

dom_36Meštiansky dom – st.č. 36 – ( Kollárova ulica č.541/1). Poschodový jednotraktový dom s dvomi miestnosťami a s neskorogotickým širokým vstupným portálom do vstupnej siene v južnej časti prízemia, má miestnosti zaklenuté diamantovými klenbami sieňového typu. Objekt je bohatý na reštaurované gotické kamenné články s polychrómiou a kvádrovanú gotickú fasádu s výzdobou.

Meštiansky dom (ulica Pavla Križku č.395/14). Pôvodne gotický sieňový dom bol pri barokovej a klasicistickej prestavbe značne rozšírený a prestavaný. Severné priečelie je zvýraznené balkónom a portikusom. V dome v rokoch 1881 – 1908 pôsobil slovenský spisovateľ a banský lekár Gustáv Kazimír Zechenter – Laskomerský. Venoval sa i botanike, preto vedľa domu zriadil park – Zechenterovu záhradu.

Františkánsky kláštor

Kláštor FrantiškánovNa dolnej – západnej fronte námestia sa nachádza areál Františkánskeho kláštora, kostola, loretánskej kaplnky a sýpky. (Štefánikovo nám. č. 31/36). Východné krídlo kláštora bolo postavené v roku 1653 na mieste pôvodných dvoch gotických domov na podnet Juraja Lippaya – ostrihomského arcibiskupa. Kláštor bol ešte rozšírený v roku 1702. Vytvoril sa tak štvorkrídlový pôdorys so stredným – tzv. rajským dvorom a následne pozdĺž mestských hradieb západné krídlo – rok 1777 – datovanie na nároží františkánskej bašty (po veľkom požiari v meste). Jednoloďový barokový kostol, so svätyňou orientovanou na západ, bol vysvätený až roku 1715, hlavný oltár so stĺpovou architektúrou zobrazuje sv. Františka z Assisi, zo zbúraného farského kostola pochádza veľký obraz Nanebovzatie Panny Márie od A. Schmidta. Severne pri kostole sa nachádza Loretánska kaplnka. Pochádza z roku 1758 a je funkčne prepojená s kostolom. Sýpka františkánskeho areálu je pristavaná západne ku kaplnke a severne k časti kostola. V interiéri sú nástenné maľby s figurálnymi a rastlinnými motívmi.

Mincovňa

mincovna
(Štefánikovo nám. č. 25/24). Najstaršia časť terajšej mincovne sa nachádza na severnej línii námestia, je z 15. storočia (sporadicky sa udáva rok 1442 – príp. rok 1443). Areál zaznamenal zmeny v renesancii, ale najmä koncom 19. storočia po zbúraní Hornej brány v roku 1872. Na mieste mincovne bola postavená roku 1882-1889 a následne v roku 1891 rozšírená severná a severozápadná časť areálu mincovne. V roku 1958 bola pristavaná ešte západná časť. Stará mincovňa v severnej časti mesta v roku 1329 začala raziť uhorské groše a v roku 1335 aj zlaté florény, známe ako kremnické dukáty, tiež strieborné groše a malé denáre.

Morový stĺp sv. Trojice

trojicaV súčasnosti dominantným – výrazným prvkom námestia je barokový Morový stĺp sv. Trojice. Pôvodne na tomto mieste stál kamenný stĺp z roku 1711, ktorý v roku 1761 rozobrali a v roku 1776 premiestnili do Hornej Vsi. Základný pylón trojuholníkového pôdorysu má hlavnú stranu orientovanú na západ. Kompozícia je dynamická, s množstvom sôch svätých (14 veľkých sôch v nadživotnej veľkosti) a anjelov. V rokoch 1765 – 1772 dielo vzniklo pod rukami sochárov Dionýza Stanettiho a M. Vogerleho, po ich smrti dielo dorobil Vogerleho tovariš T. Mayer. Stĺp bol opravovaný v rokoch 1891- 1894, 1920 – 1921 a 1954 – 1957, posledné reštaurovanie v súčasnosti je pred dokončením.

Baroková fontána

Fontana
Nachádza sa v severnej časti námestia – je pravdepodobne dielom dielne D. Stanettiho z 18. storočia, má tiež konvexno – konkávne krivky v pôdoryse. Pôvodne ústredným prvkom fontány bola socha Neptúna. Nedostatočné archívne podklady výrazu sochy rozhodli o zmene a novodobom sochárskom dotvorení stredu fontány. Práce boli realizované v rokoch 1990 – 1992.

 

 

Červená veža

Červená veža Kruhová trojpodlažná bašta na juhovýchodnom nároží mestského opevnenia. Nový interiér zo 70. rokov 20. storočia je riešený kovovým točitým schodiskom stredom objektu, jednotlivé podlažia boli vytvorené nanovo.

 

 

 

 

Opevnenie mesta

hradby
Veľmi jasne ohraničuje bývalé vnútorné mesto a napája sa na opevnenie mestského hradu. Múr mestského opevnenia má výraznú skladbu riadkovaním, miestami výšky 5 až 7 m. Pôvodne bol hradobný múr vyšší a mal z vnútornej strany drevenú pavlač. Dolná brána tvaru hranola s priechodom na prízemí má na južnej strane spúšťaciu mrežu. Vonkajšie fasády, okrem najvyššieho podlažia, tvorí pohľadovo špárovaný kameň.

 

barbakanBarbakan k Dolnej bráne bol pristavaný v roku 1530. Je tiež tvaru hranola, na prízemí s dvomi prechodnými otvormi : – väčší s polkruhovým portálom a pravouhlou zápustnou plochou pre padací most bol určený pre povozy, – menší má sedlový portál a bol určený pre peších. infocentrumChrliče, smolné nosy a nohavicové strieľne dopĺňa na čelnej strane renesančný polkruhový arkier a kamenná edikula s polychrómiou – s reliéfom sv. Kataríny. Vedľa vstupnej brány sú po stranách osadené reliéfne kamenné platne so symbolmi zlata (slnko) a striebra (mesiac), banských a minciarskych nástrojov. Nad platňami stoja keramické postavy baníka a minciara z 19. storočia. Na severnom priečelí veže barbakanu sú postranne prejazdného portálu osadené dva portrétne medailóny s polychrómiou z roku 1539 – cisára Ferdinanda I. a jeho manželky – kráľovnej Anny.

Čierna veža je kruhovou nižšou (dvojpodlažnou) baštou na juhozápadnom nároží mestských hradieb s malými strielňovými otvormi. Ide o jednopriestory radené nad sebou a sprístupnené vonkajším novým kovovým schodiskom z vnútornej strany opevnenia. Napriek odstráneniu dvoch brán z pôvodných troch a zbúraniu severovýchodnej časti múru mestského opevnenia, sa mestský fortifikačný systém Kremnice zachoval takmer v pôvodnom stave.

Kostol rím.-kat. sv. Alžbety vdovy

Kostol sv. Alžbety
Prvýkrát sa spomína roku 1393 a vznikol pri nemocnici v rokoch 1382 – 1393. Gotický jednoloďový kostol má predĺženú svätyňu a klenby svätyne majú kamenné rebrá, na troch svorníkoch sú postupne znaky: uhorský znak Anjouovcov, vlastný rodový znak Anjouovcov a banícke symboly – prekrížené kladivko a želiezko ( čakan a graca). Vežu kostola pristavali v rokoch 1712 – 1713. Staršie neogotické interiérové zariadenie bolo v 20. storočí odstránené. Zostala tu pôvodná gotická krstiteľnica s barokovým figurálnym vekom. Kostol s vežou prešiel v roku 2000 – 2001 rozsiahlejšou údržbou. Zachovaný je vstupný lomený gotický portál do lode kostola, dva gotické portále pri stavebných úpravách boli opäť skryté pod omietku v severnej stene lode kostola.

Gymnázium a Škola úžitkového výtvarníctva

gymnazium
č. 390/4, Mestské kultúrne stredisko č. 391/6 a Základná škola (II.) č. 392/8 boli vystavané v 2. polovici a koncom 19. storočia, niektoré zač. 20. storočia a tak vytvorili základ dnešnej podoby Ulice Pavla Križku.

 

 

Evanjelický kostol

evanielicky_kostol
V klasicistickom slohu a fara (ulica Pavla Križku č. 394/12) Vznikli v roku 1824 – 1826 na mieste dreveného kostola z roku 1688 a starej fary – tieto stáli za hradbami mesta. Oltárny priestor má obdĺžnikové ukončenie, klasicistický oltár so stĺpovou architektúrou je z 1. pol. 19. storočia. Priečelie so stredným rizalitom a polkruhovo ukončeným ústupkom má portál s rovným prekladom. Postranné dvojice pilastrov nesú preklad s trojuholníkovým tympanonom. Na vrchole je kovaný kríž, na nárožiach kamenné vázy.

 

Banícke domy

banicky_dom
Reprezentujú ľudové staviteľstvo 19. storočia a začiatku 20. storočia. Boli prízemné zrubové, alebo kamenné, omietnuté, alebo poschodové – s drevenou pavlačou. Základný typ baníckeho domu má trojpriestorovú dispozíciu so strednou prechodnou chodbou, pri poschodových domoch sa schodmi z chodby vystupovalo na poschodie a na pavlač. Stropy sú drevené trámové, s horným zákopom . Poschodové banícke domy s pavlačou majú drevené pavlače nesené trámami, čo je pre banícke domy v okolí Kremnice typickým znakom. Tvar strechy je sedlový, na štíte ukončený polvalbou, alebo je celá strecha valbová. Ako krytina sa povodne používal drevený šindeľ.

Kostol sv. Kríža na Kalvárii

Kalvária
Po požiari v roku 1977 chátral. Zub času nahlodal múry natoľko, že došlo k jeho úplnému rozpadu. Krížová cesta sa postupne obnovuje. Výstup na Kalváriu a pohľad z vyhliadkovej plochy, sa návštevníkovi odvďačia krásnym pohľadom na okolité vrchy, kľukatú trasu železnice a historické mesto. V diaľke pri pohľade na sever vidieť gotický kostolík sv. Jána Krstiteľa na Kremnických Baniach.

 

 

Technické pamiatky

Aj keď banská ťažba na území mesta zanikla, pri potulkách Kremnicou a jej okolím stále môžeme vidieť svedkov bohatej baníckej histórie mesta – banské technické pamiatky.

Ešte pred vstupom do mesta od Žiaru nad Hronom, oproti benzínovej pumpe Shell sa nachádza ústie Hlbokej (Hornoveskej) dedičnej štôlne. Ručne razená štôlňa dlhá 7 050 m s priem. stúpaním 0.51% podkopala Anna šachtu na Kremnických Baniach a tvorí jej 4. obzor. O niečo ďalej, na opačnej strane cesty, je IV. šachta so strojovňou. Je jedinou funkčnou šachtou a slúži na dopravu do podzemnej vodnej elektrárne v hĺbke 245 m. Elektráreň s 3 peltonovými turbínami bola spustená v r. 1921 na úrovni Hlavnej dedičnej štôlne.

Hlavná dedičná štôlňa (Dedičná štôlňa cisára Ferdinanda – Svätokrížska) je najmladšou a najhlbšou z troch dedičných štôlní v Kremnici. Jej ústie sa nachádza až pri Žiari nad Hronom neďaleko toku Hrona v nadmorskej výške 255,7 m. Na trase bolo vyhĺbených niekoľko zvislých banských diel – vetrací komín (v Starej Kremničke) a šachty I. – IV. Celková dĺžka štôlne po šachtu Anna je 15 481 m, na jej úrovni bolo vyrazených 9 461 m chodieb a prekopov. Stúpanie je 0.09 %, šachtu Anna dosiahla na nárazisku v 268,9 m n. m. Profil štôlne je elipsovitý, výstuž prevažne betónová.

Na Ul. J. Horvátha 890/10 sa nachádza šachta Ferdinand so strojovňou (obr. na str. 65). V podkladoch je zakreslená v r. 1826, ako aktívna sa spomína až do r. 1932. Patrila spojenému ťažiarstvu Zigmunds–Juraj. V r. 1877 tu konské gáple nahradil 1. ležatý parný stroj. Hĺbka šachty po úroveň hlavnej dedičnej štôlne je 301 m.

O 50 m ďalej v záhrade nového domu sa nachádza ústie prvej dedičnej štôlne – Hornej dedičnej štôlne (Mestská dedičná štôlňa) vo výške 564,5 m n.m. Začiatok prác na tomto diele nie je známy, písomná zmienka z r. 1385 však hovorí o pokračovaní prác na opustenom diele. Čelba sa nachádza severne od šachty Leopold, v Kremnických Baniach vo výške 622 m n.m. Štôlňa s elipsovým profilom, dlhá 4280 m, bola razená ručne, želiezkom a kladivom. V dolnej tretine sa nachádzal vodný kanál. Mimoriadne veľké stúpanie (1,34%) malo zabezpečiť odvedenie väčšieho množstva vody menším profilom kanála a uľahčiť odvoz horniny k ústiu štôlne.

Severozápadne nad mestom, pod prepadliskom Šturec, sa týči ťažná veža šachty Ludovika. Na jej mieste existovala šachta už skôr (r. 1634 sa spomínajú tzv. závalové dobývky). V r. 1892–94 bol na Ludovike postavený prvý elektrický ťažný stroj v Kremnici. Energiu pre jeho pohon dodávala prvá hydroelektráreň v Novej Doline. V r. 1916–17 dosiahla západná vetva Hlavnej dedičnej štôlne šachtu Ludovika. Jej hĺbka je 375,5 m. Neďaleko náraziska šachty na úrovni Hlavnej dedičnej štôlne bol v 70. rokoch navŕtaný termálny prameň 52 °C, ktorý dodnes zásobuje termálne kúpalisko Katarína. Celý areál šachty sa nachádza na haldách, kde sa sypala hlušina. Haldy s ťažnou vežou spájajú oceľové mosty. Jeden z nich pretína Banskú cestu.

V súčasnosti sa v areáli šachty nachádza Banské múzeum v štôlni Andrej. Povrchové nárazisko šachty Ludovika je prepojené so 4. podlažím drviarne, kde sa nachádza násypník čelusťového drviča. Ďalej ruda prechádzala cez valcové mlyny do obrovského podzemného zásobníka a odtiaľ dopravnou chodbou popod Banskú cestu do objektu mlynice v areáli úpravovne, postavenej v r. 1934 na východnej strane Banskej cesty. Úpravu rudy amalgamáciou nahradila kyanidácia následne doplnená flotáciou.

Výsledný produkt, zliatok zlata a striebra, išiel na cementáciu – rafináciu kovov, ktorú vykonávala výhradne kremnická mincovňa. V roku 2000 poslednú úprav-ňu na spracovanie zlato-strieborných rúd na Slovenku zatvorili.
V severozápadnej časti mesta sa nachádzajú ešte pozostatky po niektorých banských dielach, či už po štôlňach alebo šachtách. V prepadlisku Šturec sú to napríklad štôlne Václav stred, Václav juh, Šturec štôlňa, nad prepadliskom šachta Mikuláš a šachta Klinger. Nad Banskou cestou je štôlňa Václav sever a mestská šachta Leopold.

Zachovali sa aj kamenné pamätníky na návštevy cisára Františka Lotrinského, jeho syna palatína Jozefa a Jozefa II. (obr. dole). Neďaleko Kaplnky Panny Márie sa nachádza skelet pamiatkového objektu – klopačky a terénna priehlbina po šachte Panny Márie Pomocnice.

Pri ceste v smere na Kremnické Bane je areál najhlbšej šachty Anna (439,2 m), ktorá mala 10 obzorov a bola spojená so všetkými dedičnými štôlňami. Ťažnú vežu a strojovňu v 70. rokoch demontovali. V areáli dodnes funguje I. stupeň vodnej elektrárne, ktorú poháňa voda z Turčekovského vodovodu.

Turčekovský vodovod vybudovali na prelome 15. a 16. stor. Zachytáva vody z povodia Turca a privádza ich cez Kremnické Bane do povodia Hrona. Toto unikátne dielo po stáročia privádzalo vodu na pohon banských zariadení a mechanizmov pri spracovávaní rudy v stupách a hutách. Dĺžka od prameňa v Studenej doline po akumulačnú nádrž I. stupňa elektrárne je 17 411 m. Celá trasa až po Hron je dlhá 34 405 m a má prevýšenie 587 m. Na trase je 9 štôlní, 2 akumulačné nádrže, usadzovacia a vyrovnávacia nádrž, 3 stupne vodných elektrární a šachta s hĺbkou 245 m.

Print Friendly