Výlety do okolia

mapa_vylety_okolie

Prechádzky
Na vyhliadkovú vežu na Krahulskom štíte

Ak chcete mať Kremnicu ako na dlani, prejdite sa na vyhliadkovú vežu nad mestom. Vybudovaním vyhliadkovej veže na Krahulskom štíte v roku 2013, oslávili Mestské lesy Kremnica dvadsiate výročie obnovenia vlastníckych práv k lesným majetkom. Veža má výšku 13,5 metra a vyhliadkovú terasu vo výške 9 metrov. Najpôsobivejší výhľad z veže je na juh – juhozápad. Okrem Kremnice uvidíte Žiarsku kotlinu, južnú časť Kremnických vrchov, Vtáčnik, Štiavnické vrchy, na sever uvidíte do Kunešova a do Turčianskej kotliny a smerom na východ hlavný hrebeň Kremnických vrchov. Navedenie na chodník sa nachádza na centrálnom smerovníku /pri medveďoch/. Cez Zámocké námestie chodník stúpa od záhradiek cez železničnú trať až ku kostolu na Krahuliach. Je značený zelenou miestnou značkou. Chodník je veľmi vhodný na rodinnú prechádzku. Približný čas na prechod z Krahúl do Kremnice je asi 1:15 hod. a z Kremnice na Krahule asi 1:45 hod. /prevýšenie cca 350 m/. Z chodníka sa dá odbočiť na vyhliadkovú vežu na Krahulskom štíte /958 m.n.m/.

Na Kalváriu

Kremnická Kalvária sa nachádza na úpätí vrchu Šturc, na svahu priklonenom ku Kremnici, blízko centra a spolu s areálom mestského hradu je to ďalšia dominanta mesta. Objekty krížovej cesty – 14 kaplniek spolu s kostolom sv. Kríža zapadajú do krajinného obrazu historického mesta. Tento architektonicko-krajinársky komplex slúži ako oddychovo-rekreačná lokalita.

Územie veľké 10 ha sa využíva aj na rôzne verejné podujatia, ako napr. každoročne organizovaný beh do vrchu Kalvária. Je tu množstvo dendrologických exemplárov vzácnych starých stromov – javora horského, javora mliečneho, jaseňa štíhleho, lipy veľkolistej, lipy malolistej. Kalvária, aj keď sa nachádza v tesnej blízkosti mesta, vytvára vhodné prostredie pre život množstva živočíšnych druhov. Pozoruhodný je výskyt vyšších stavovcov: okrem jeleňa lesného je to najmä srnec lesný, sviňa divá, líška dravá, kuna lesná i zajac poľný. Ich prítomnosť lokalitu zatraktívňuje všetkým návštevníkom, najmä však rodinám s deťmi. Staré solitérne stromy rozmiestnené po celej ploche sú veľmi vhodnými hniezdnymi stromami najmä pre dutinové druhy vtákov. Trieda vtákov je zastúpená druhmi z radu spevavcov, napr. drozd čvikotavý, penica čiernohlavá, sýkorka veľká, sojka škriekavá, brhlík lesný. Z dravcov sa tu vyskytuje jastrab veľký a sokol myšiar. Sovy sú zastúpené sovou lesnou a kuvikom plačlivým. Peknou prechádzkou chodníkom pomedzi stromy až na vrchol ku kostolu sa dostanete na vyhliadkovú vežu, odkiaľ sa vám za vydareného počasia otvoria krásne výhľady na Kremnický Štós, Skalku, Kremnické Bane, Jarabicu až po Sitno v Štiavnických vrchoch.

Náučné chodníky
Po stopách baníckej činnosti

Pre sprístupnenie ojedinelej atrakcie boli vybudované náučné chodníky po stopách baníckej činnosti Kremnica – Kremnické Bane v dĺžke 18,25 km. Odporučené trasy vás v závislosti od záujmu a výdrže prevedú viac alebo menej náročným terénom bývalého banského revíru. V každom prípade spojíte aktívny relax s poznávaním, pretože sa ocitnete v lone prírody, kde sa vám za sprievodu vtáčieho spevu postupne odhalia svedkovia banskej minulosti v najrôznejších podobách. Jedná sa o tri hlavné a tri vedľajšie trasy, prehliadka začína v Kremnici. Najkratšia trasa vedie okolím mesta, najdlhšia vás zavedie až na Kremnické Bane.

Do Šturca cez Kalváriu

Dĺžka 5 km, prevýšenie 242 m, min. Výška 560 m, max. 802 m n.m., trať stredne náročná, 3 hod.
šachta Ferdinand (560 m), Kalvária (715 m), Schultersberg (802 m), pomník Františka Lotrinského (690 m), šachta Ľudovik (641 m).
Náučný chodník sa začína pri šachte Ferdinand, vzdialenej len niekoľko sto metrov od autobusovej stanice. Šachta bola hlavným – úvodným dielom na dobývanie zlatostrieborných žíl, nachádzajúcich sa pod samotným mestom.
Pokračuje ul. Rumunskej armády a za posledným domom po pravej strane začína stúpať do svahu Kalvárie. Serpentínnym chodníkom popri kaplnkách vystúpime na vrchol ku kostolu sv. Kríža a pokračujeme západným smerom na okraj tiahleho hrebeňa Schultersberg. Dostaneme sa na lesnú cestu do priestoru tzv. 1. žilného systému. Dĺžka rudných žíl dosahuje okolo 6 km v smere sever – juh a to od obce Lúčky za obec Kremnické Bane. Lesnou cestou pokračujeme po hrebeni, kde vidieť množstvo píng – prepadnutých jám, stôp po banskej činnosti. Na severnom okraji tiahleho hrebeňa sa ocitneme na najvyššom bode vrcholu (802 m) nad prepadliskom Šturec. Odtiaľto máme pekný výhľad na Kremnické Bane – „stred Európy“ hlboko pod nami je dno prepadliska. Stojíme nad miestom, kde sa pravdepodobne začala odvíjať história baníctva v Kremnici. K Šturcu sa viaže legenda o baníkoch, ktorých zasiahol trest boží, pretože na Turíce pracovali v podzemí a výzvu, aby opustili bane, neuposlúchli. Zahynulo ich najmenej 90. Malo sa tak stať v r. 1443, kedy v Kremnici naozaj zaznamenali zemetrasenie.
Z vrcholu zídeme východným svahom k šachte Klinger alebo západným do sedielka nad obcou Lúčky. Oba chodníky sa tu spájajú. Pokračujeme na sever cez riedku ihličnatú horu až na okraj prepadliska a zídeme do širokého údolia pod Jarabicou, k pomníku postavenému v roku 1751, na počesť návštevy cisára Františka Lotrinského. Pri ústí prepadliska sa zachoval aj pomník venovaný návšteve jeho syna Leopolda v roku 1764. Vrátime sa po banskej ceste popri šachte Ludovik, drviarni rudy a bývalej úpravni späť k šachte Ferdinand.

Turisticko-náučným chodníkom Zelená cesta

Oblasť: Kremnické vrchy
Chránené územia: prírodná rezervácia Bujačia lúka, prírodná rezervácia Kremnický štós
Východisko: Kremnica (vejmutovkový porast – 1 km od Kremnice smerom na Skalku), železničná stanica
Trasa: Kremnica – vejmutovkový porast – Bujačia lúka – Körmödyho jaskyňa – Kremnický štós – zákľuky – Jazerný majer – žel. stanica
Dĺžka: 7 km, prevýšenie 450 m
Čas prechodu: 2 až 3 hod.
Náročnosť: stredne náročný
Prístup: štátna cesta Kremnica – Skalka, železničná zastávka Kremnica
Nadväznosť na turistický chodník: čiastočná náväznosť na žltú a modrú značku
Typ chodníka: samoobslužný, obojsmerný, peší letný aj zimný

Turisticko-náučný chodník začína pod vejmutovkovým porastom (súvislý porast borovice hladkej, priemerná výška stromov 23 m, vek 100 rokov), kde 1. panel informuje návštevníkov o trase a zastávkach celého chodníka. Od štátnej cesty na Skalku vystúpate až k hornému okraju Bujačia lúka s ďalším panelom, informujúcim o tejto prírodnej rezervácii, ktorá predstavuje jedno z nízko položených nálezísk vzácneho rastlinstva, najmä šafranu heuffelovho. Územie je dôležité z vedeckovýskumného, náučného a kultúrnovýchovného hľadiska. Po prejdení cez železničnú trať sa ocitnete pri prvom „grantíku“, kde sa dozviete niečo o živočíchoch v lese. Na trase náučného chodníka môžete pozorovať stopy rysa ostrovida, srnca lesného, líšky dravej, medveďa hnedého. Ďalej pokračujete cestou, ktorá v r. 1869-72 slúžila na zvážanie kameňa určeného na stavbu železnice a je aj turistickým značkovacím chodníkom na tri studne. Za druhým „grantíkom“ prejdete cez skalnú úžavu Hamovka. Nezabudnite z modrej značky odbočiť doprava. Po 150 m sa ocitnete pri Körmödyho jaskyni, ktorá vznikla ťažbou kameňa pri stavbe železnice a pokračujete traverzovým chodníkom až k Vájanke. Tí, čo sa necítia na strmší výstup cez Alžbetinu skalu na Kremnický štós, môžu využiť skratku cez tzv. panelovú cestu až na železničnú stanicu. Po strmšom výstupe na Kremnický štós sa vám otvoria nádherné výhľady na horské lúky s množstvom rastlinstva. Rastie tu šafran heuffelov, ľalia zlatohlavá, lykovec jedovatý. Prírodná rezervácia Kremnický štós je súčasťou mladovulkanického Kremnického pohoria. Zvetrávaním lávových prúdov a pyroklastík s rozmanitými vonkajšími a vnútornými podmienkami tohto procesu sa vytvorila morfologicky hodnotná scenéria skupín skalných útvarov typu stien, skalných bášt, rebier, veží i mohutných skalných sutí. Areál je zaradený do 5. – najvyššieho stupňa ochrany v zmysle zákona č.543/2002 z. Z. O ochrane prírody a krajiny. Z vyhliadky Kremnického štósu sa otvoria krásne pohľady na starobylé mesto Kremnica, na vrchy lemujúce Kremnicu – Kalvária, Brezový vrch, Šibeničný vrch, Šturec, Jarabica, Krahulský štít a Trnovník. Z krásnych podhorských lúk pokračujete okolo starého smrekovcového porastu a pozvoľným klesaním zídete k Jazernému dvoru až na železničnú stanicu.

Gróbňovým chodníkom

Krásnou prechádzkou do okolia, počas ktorej máte Kremnicu ako na dlani, je prechádza po „gróbňovom chodníku“ ak sa opýtate miestnych, kam by ste sa do okolia mohli vybrať, určite vám odporučia práve toto miesto. Ako väčšina vecí v Kremnici, aj pôvod tohto chodníka súvisí s baníctvom, pretože pôvodne slúžil na údržbu vodného kanála na zachytávanie vody, slúžiacej na pohon banských strojov. Nenáročnú trasu dnes využívajú domáci obyvatelia aj turisti, slúži tiež ako cyklotrasa. Dostanete sa na ňu zo zámockého námestia, pokračujete popri záhradkárskej oblasti. Chodník vás zavedie až k rekreačnému zariadeniu toliar, kde sa môžete občerstviť, oddýchnuť si. Chodník sa ďalej napája na turistické trasy a v prípade, že máte dostatok síl, môžete pokračovať smerom na Skalku, Krahule, Hostinec a podobne.

Geografický stred Európy

Na kopci v katastrálnom území obce Kremnické Bane osamelo stojí kostol sv. Jána krstiteľa, ktorý bol už v dávnej minulosti symbolom spolupatričnosti obyvateľov piatich okolitých obcí. História jeho vzniku je spojená s baníckou činnosťou v tejto lokalite. Kremnické Bane, Kunešov, Krahule, Horný a Dolný Turček v čase svojho vzniku nemali možnosť postaviť si kostol v každej obci. Preto sa obyvatelia rozhodli postaviť si spoločný kostol (pravdepodobne i s podporou mesta Kremnica) tak, aby z každej obce bola k nemu rovnaká vzdialenosť. Pôvodne drevený kostolík bol časom prestavaný na románsku kaplnku. Keď už ani táto kapacitne nepostačovala, prestavali ju v gotickom slohu na kostol. Slúžil po celé stáročia ako farský kostol. Kostol sa dodnes zachoval ako trojloďová halová stavba s axiálnou vežou. S postupným rastom počtu obyvateľov v obciach si tieto začali stavať vlastné kostoly.
Pri kostole je vybudovaný kláštor rehole bratov Kapucínov okrem iného i s poslaním dohľadu a ochrany kostola a jeho využitia na cirkevné účely. V súčasnosti je kostol sv. Jána krstiteľa v správe tohto rádu.
V areáli sa nachádza pamätník symbolu stredu Európy s tabuľkami osadenými do kameňa pamätníka, pripomínajúcimi historické medzníky vzniku slovenskej republiky – prijatie deklarácie o zvrchovanosti sr zo 17. júla 1992, prijatie ústavy SR dňa 1. septembra 1992 a vyhlásenie Slovenskej republiky dňa 1. januára 1993. V areáli sa plánuje výstavba ďalších objektov, okrem iného tu bude park zahraničných Slovákov. Priestor má symbolizovať vyjadrenie pamäti vlasti na slovenské komunity žijúce v zahraničí a ich pomyselné právo na kúsok rodnej zeme v pôvodnej vlasti. Stred Európy je prístupný autom, autobusovým a vlakovým spojením, zdatnejší návštevníci sa k nemu z Kremnice dostanú aj peši.

 

Turistika a cykloturistika

Vítame vás v najsevernejšom sopečnom pohorí Slovenska – Kremnických vrchoch, ktorého najvyšší bod Flochová dosahuje nadmorskú výšku 1318 m. Čoraz populárnejšie formy aktívneho oddychu – turistika a cykloturistika – tu nachádzajú vynikajúce podmienky, najmä atraktívne horské prostredie ako stvorené pre túto formu rekreácie. Kremnica ako centrum regiónu je sieťou trás poprepájaná nielen s okolitými obcami, ale je možné dostať sa po nich aj na druhú stranu hlavného hrebeňa Kremnických vrchov, do okolia Banskej Bystrice. Návštevníkom chceme z množstva turistických trás, prechádzajúcich touto očarujúcou krajinou, priblížiť aspoň dve: Kremnica – Kremnický štít – Ihráč a Kremnica – Tri kríže – Skalka. Podobne aj z niekoľkých cyklotrás predstavujúcich desiatky kilometrov vyberáme pre vás dve.

Prvá – Pohronsko-kremnický cyklookruh vedie po cestných komunikáciách a návštevníka prevádza po obciach ležiacich v blízkom i vzdialenejšom okolí mesta, pričom východiskovým bodom i cieľom je Kremnica. Druhá spája toto kráľovské banské mesto s podhorskou obcou Krahule. Je náročnejšia a vedie horským terénom po lesných a poľných cestách. Veríme, že nároční aj rekreační cykloturisti si prídu na svoje, oddýchnu si v pokojnom horskom prostredí a vďaka cykloturistike spoznajú prírodné i kultúrno-historické zaujímavosti Kremnice a jej okolia.

Kremnica – Kremnický štít – Ihráč

Kremnica /542 m n. M./ – Kremnický štít /1008/
(1.30 h) – trojica /1035/ (2.15 h) – chata Hostinec /1200/ (2.45 h) – Staré Tále /850/ (4.15 h)– Ihráč /489 m/ (5.00 h). Trasa na kremnický štít je súčasťou náučného chodníka, prechádza popri chate hostinec a dlhým zostupom lesom a pasienkami s peknými výhľadmi smeruje do Ihráča.
Začíname od hlavného smerovníka v centre Kremnice po žlto značenej turistickej trase a po prechode cez železničnú trať sa pripojíme k náučnému chodníku zelená cesta a strmo stúpame k Alžbetinej skale, odkiaľ je pekný výhľad na mesto. Postupujeme ďalej až na rozľahlý Kremnický štít. Pokračujeme cez lúky, úsek vedúci lesným porastom nás dovedie k modrej značke, ktorou spoločne prichádzame k smerovníku trojica. Naša trasa pokračuje po tejto modro značenej turistickej trase až k chate Hostinec (neprevádzkovaná), kde je dobré odpočinkové miesto s prameňom pitnej vody. Od chaty pokračujeme zeleno značenou turistickou trasou. Po prechode lúky začína cesta lesom s miernym klesaním. Obchádzame vrchol Labušen a hrebeňom prídeme na Chlmový grúň. Cesta ďalej prechádza striedavo lesom a lúkami s dobrými výhľadmi, treba však byť pozorný a dbať na orientáciu. Cez vyhliadku Dolný chlm strmším zostupom prídeme do dolinky Holč a ňou až do Ihráča, kde trasa končí.

Kremnica – Tri kríže – Skalka

Kremnica /542 m n. M./ – rázcestie so žlto značenou turistickou trasou /598/ (0.15 h) – Tri studne /880/ (1.00 h) – trojica /1035/ (1.45 h) – chata Hostinec /1200/ (2.15 h) –  sedlo Tri kríže /1182/ (2.30 h) – Velestúr /1254/ (2.50 h) – Králické sedlo /1185/ (4.05 h) – Bystrické sedlo /1190/ (4.35 h) – Skalka rekreačné stredisko /1165/ (5.05 h)
Táto pohodlná trasa sa začína peknými výhľadmi na skalku, prechádza popri prírodnej rezervácii Bujačia lúka a v ďalšom úseku okolo rekreačnej chaty Hostinec na hlavný hrebeň Kremnických vrchov. Sedlo Tri kríže, vrchol Zlatá studňa, Králické sedlo a Bystrické sedlo sú ďalšie orientačné miesta na našej trase až do cieľa, ktorým je Skalka.
Z východiskového miesta na hlavnej križovatke v Kremnici začíname po modro a žlto značenej turistickej trase a spolu s náučným chodníkom popri prírodnej rezervácii Bujačia lúka prechádzame cez železničnú trať až k Trom studniam. V ďalšom miernom stúpaní lesným porastom prídeme k turistickej chate Hostinec (neprevádzkovanej), pri ktorej je prameň dobrej pitnej vody a príjemné odpočinkové miesto. Naša trasa vedie stále po modrej značke lesom, prichádzame do sedla Tri kríže a zaujímavou lesnou scenériou prichádzame na Zlatú studňu. Po prudšom klesaní prídeme na širšiu lesnú cestu, ktorá je súčasťou lyžiarskej turistickej trasy Skalka – Králiky a striedavo po nej v miernom stúpaní cez Králické sedlo, Mýtny vrch a Bystrické sedlo ukončíme našu trasu na Skalke. Návrat do Kremnice je možný aj po žltej značke Partizánskou dolinou.

Krahule – Kremnica

Dĺžka cyklotrasy: 21 km, z toho: 3 km zeleno značená cyklotrasa ev. Č. 5570 (Partizánska dolina–Kremnica) + 18 km odporúčaná cyklotrasa – ružová farba (len na orientačnej mapke)
Náročnosť: sport, bicykle mtb
Povrch: asfalt (cesty ii. A iii. Tr.), makadam (lesné cesty). Prevýšenie: 670 m
Nadmorská výška /m/ a vzdialenosť bodov (km):
Krahule /450 m/ – skalka /1218/ (5 km) – sedlo
Tri kríže /1200/ (5,5 km) – chata hostinec /1100/
(1,1 km) – Partizánska dolina /740/ (6,6 km) – Kremnica /550/ (3 km)
Cyklotrasa spája horskú obec Krahule s mestom Kremnica. Vhodným východiskom je križovatka tesne nad obcou, kde sa stretávajú viaceré turistické trasy, nevynímajúc ani medzinárodnú e 8. Odtiaľ nás povedie asfaltová cesta pomedzi chaty nad Krahulami, neskôr sa zmení na šotolinovú až poľnú. Pokračujeme smerom na Skalku po ceste pretínajúcej zjazdové trate. Naskytá sa nám úchvatný pohľad na okolité kopce Kremnických vrchov a pod ich úpätím ležiace Krahule. Po prejdení ľavotočivej zákruty za poslednou zjazdovkou sa dostaneme na križovatku v tvare písmena y. Vydáme sa ľavou stranou, ktorá je v zime využívaná ako trať medzinárodných bežeckých pretekov Biela stopa. Povedie nás lesným terénom až na Skalku, kde je možné občerstviť sa v niektorom z rekreačných zariadení. Ak sme sa rozhodli ísť pravou stranou, tiež sa dostaneme na Skalku, terén je však náročnejší stúpanie. Po doplnení energie sa vydáme smerom k televíznemu vysielaču, po ľavej strane minieme orientačnú tabuľu s turistickou mapou a smerovníkom. Odbočíme vľavo a lesná cesta nás privedie až na hrebeň Kremnických vrchov. Stále nás sprevádza aj červená trasa pre peších turistov. Z hrebeňa sú pekné výhľady na obce ležiace na úbočiach Kremnických vrchov – Králiky, Kordíky, vpravo v pozadí vidno Banskú Bystricu a nad ňou sa vypínajúci Panský diel. Pri dobrej viditeľnosti môžme zhliadnuť okolie Španej doliny, aj končiare Nízkych tatier – Ďumbier, Chopok i Kráľovu hoľu. Cyklotrasa pokračuje po hrebeni paralelne s červenou značkou smerom na sedlo Tri kríže. Z hrebeňa sa na chvíľu odpojíme pri mieste označenom ako Zlatá studňa. Pokračujeme po zvážnici vľavo od hrebeňa (paralelnej s hlavným hrebeňom). Po pravej strane sa objaví úzky strmý chodník označený aj modrou turistickou značkou pre peších. Vystúpame po ňom až do sedla Tri kríže. O dávnom význame tohto miesta svedčí trojramenný kríž, v roku 2003 (po zničení vandalmi) nanovo postavený. Zvážnica nás privedie zo sedla až ku chate Hostinec, kde si môžme doplniť zásoby vody z horského prameňa. Je niekoľko možností ako sa odtiaľto dostať do Kremnice. My sa vydáme opäť po zvážnici až k miestu nazývanému Šindliarka. Po pravotočivej zákrute nasleduje prudký zjazd po nie veľmi kvalitnej lesnej ceste až ku chate Pod čerešňou. Nachádza sa tu prístrešok na oddych a aj prameň s vodou. Od chaty vedie kvalitná asfaltová cesta (pozor na rampu, môže byť zatvorená !!!), ústiaca na hlavnú cestu z Kremnice na Krahule/Skalku nad cestným tunelom blízko pohostinstva Toliar. Tu sa môžme rozhodnúť pre návrat na Krahule alebo pokračovať ďalej do Kremnice.

Pohronsko-Kremnický okruh

Ev. č. 2556, modro značený cyklookruh
Dĺžka cyklotrasy: 49 km
Náročnosť: sport, bicykle cestné, treking, mtb
Povrch: asfalt (cesta iii. Tr), makadam (lesná cesta)
Prevýšenie: 479 m
Nadmorská výška /m/ a vzdialenosť bodov (km):
Kremnica /550 m/ – lúčky /585/ (3 km) – Kopernica /500/ (4 km) – Lutila /294/ (11.5 km) – Žiar nad Hronom /226/ (2,5 km) – Trnavá Hora /450/ (8,5 km) – Jastrabá /730 m/ (5 km) – Ihráč /491 m/ (3 km) – Nevoľné /703 m/ (3,5 km) – Kremnica (7,5 km)
Cyklotrasa začína v centre Kremnice na parkovisku Jeleň, kde je aj informačná tabuľa s popisom cyklotrasy a ponukou služieb. Z parkoviska sa vydáme vľavo po dláždenej, neskôr asfaltovej ceste a pokračujeme až na križovatku s hlavnou cestou zo Žiaru nad Hronom. Prechádzame cez hlavnú cestu a pokračujeme smerom na obec Lúčky. Dostávame sa do stúpania, po pravej strane míňame záhradkársku osadu. Nasleduje klesanie do Lúčok, kde je možné občerstviť sa. Ďalším stúpaním sa dostaneme nad Kopernicu, odkiaľ je pekný výhľad na okolitú krajinu. Odmenou je aj 2 km zjazd do dediny, kde hneď odbočíme vľavo. Pokračujeme na koniec obce, kde asfaltový povrch vystrieda menej kvalitný makadam až poľná cesta. Vidiecky charakter okolia umocňujú lesy a lúky. Hneď ako vyjdeme z lesného porastu, dostaneme sa na križovatku, kde odbočíme vľavo smerom na Lutilu. Už opäť kvalitná cesta prechádza centrom obce. Za Lutilou odbočíme vľavo do Žiaru nad Hronom. Tu sa cyklotrasa vinie po miestnych komunikáciách paralelných s hlavnou cestou z Handlovej a neskôr sa napája na partizánsku cestu (stará cesta zo žiaru do Kremnice). Po ľavej strane míňame posledné rodinné domy, po pravej sa hadí rieka Hron. Ideme stále rovno a približne v polovici cesty po pravej strane míňame motorest Valašský šenk. Z cyklotrasy neodbočujeme a vydáme sa smerom na Trnavú Horu. Kvalitná, málo frekventovaná cesta nás privedie až do jej centra k miestnemu pohostinstvu, kde odbočíme vľavo do mierneho stúpania smerom na obec Ihráč. Prejdeme cez železničné priecestie a cyklotrasa sa kľukatí v pokojnom horskom prostredí Kremnických vrchov po lokálnych komunikáciách. Na pravej strane minieme detskú prázdninovú republiku Tralaland. Na križovatke odbočíme vpravo smerom na Ihráč. Cestu obklopujú polia a horské lúky. Prichádzame k malému zoskupeniu domov na križovatke ciest. Cyklotrasa smeruje naľavo do Ihráča (odbočka vpravo vedie k vodnej nádrži Ihráč píla, kde je možné sa okúpať). Tesne pred dopravnou značkou označujúcou koniec obce je prameň vody, kde si môžeme doplniť zásoby. Po prudkej ľavotočivej zákrute nasleduje dlhé tiahle stúpanie až nad nevoľné. Zhruba v strede stúpania na pravotočivej zákrute sa naskytne pekný výhľad do doliny Ihráčskeho potoka a obec, ktorú sme pred chvíľou opustili. Na najvyššom bode cyklotrasy nad obcou Nevoľné je prístrešok na posedenie a prameň vody. Od cieľa nás už delí len pár kilometrov. Čaká nás zjazd do Kremnice s peknými výhľadmi do dolín Kremnických vrchov. V prípade potreby je možné doplniť si zásoby vody v miernom stúpaní pred dopravnou značkou označujúcou hranicu mesta. Hneď pri vstupe do Kremnice nás privíta kvalitná cesta, ktorá nás privedie až k nášmu východiskovému bodu.

Trasa 0801 – Cesta hrdinov SNP

Do kremnickej časti vstupuje zo sedla pod vysokou zo západnej strany nad obcou Kunešov. Chodník prechádza obcou po ceste na Kremnické Bane. Tu odbočuje smerom ku kostolu sv. Jána krstiteľa (geografický stred Európy). Pokračuje na horný koniec obce Krahule k turistickému a lyžiarskemu stredisku, obec obchádza a lúkami nad lyžiarskymi vlekmi prechádza až na turistické a lyžiarske stredisko Skalka. Ďalej pokračuje po zlatej ceste na sedlo tunel, v sedle sa pripája ďalšia červená značka – hrebeňovka. Tu Cesta hrdinov SNP opúšťa región.

Trasa 0803

Začína na sedle tunel, pokračuje pod televíznym vysielačom a cez bystrické a Králické sedlo pokračuje až do sedla Tri kríže (dôležitá turistická križovatka). Tu opúšťa kremnický región.

Trasa 2619

Začína v hornej vsi, prechádza mestom Kremnica, pokračuje Angyalovou a Bystrickou ulicou až k internátu školy úžitkového výtvarníctva. Asi 150 m za internátom opúšťa dolinu a vpravo pokračuje cez vejmutovkový porast ponad chránené územie s výskytom dvojfarebného šafranu na Bujačej lúke až na turistickú chatu Hostinec (bez obsluhy) a ďalej na sedlo tri kríže.

Trasa 2618

Začína na rekreačnom stredisku Toliar, prechádza podjazdom, míňa pílu, potom vľavo prechádza cez most až na turistické a lyžiarske stredisko Krahule – horný koniec. Tu končí na turistickom chodníku cesta hrdinov SNP.
Trasa 5521 začína na rekreačnom stredisku Toliar, prechádza podjazdom pri píle a za ňou odbočuje vpravo, pokračuje dolinou 3 km, potom prudko stúpa až k turistickej chate Hostinec, kde opúšťa región.
Trasa 5520 začína v Partizánskej doline pri obrázku. Pokračuje po ceste smerom na Skalku. Na dobrej jame v ľavotočivej zákrute (vedľa cesty je prameň vody) cestu opustí a vpravo odbočí do dolinky. Prudko stúpa až do Králického sedla, kde región opúšťa.

Trasa 2620

Začína pri Chate na Skalke, prejde cez parkovisko a po 2 km sa napája na červenú hrebeňovú trasu v Bystrickom sedle.

Trasa 8441

Začína pri Mestskom kultúrnom stredisku v Kremnici a pokračuje do Partizánskej doliny k rekreačnému stredisku Toliar. Ďalej popri píle až k odbočke Obrázok. Tu opúšťa asfaltovú cestu a vľavo po tzv. starej ceste stúpa až ku Chate na Skalke, kde sa pripája k červenej značke a spolu s ňou pokračuje až na tunel.

Trasa 8521

Začína pri mestskom kultúrnom stredisku v Kremnici, ale pokračuje na východ okolo pošty až k železničnej trati a cez ňu na Kremnický štít. Ďalej lúkami (sťažené značenie) až na Trojičnú lúku, kde sa chodník otáča vpravo do doliny Biely potok a dolinou až do obce Nevoľné. Odtiaľ do doliny Hanová na začiatok Hornej Vsi. Tu chodník končí.

Trasa 8520

Je spojovací chodník z hrebeňa z Velestúra na Hostinec.

Print Friendly, PDF & Email